TVRDOŠÍN. Hornooravskí starostovia roky upozorňujú na ťažkosti s pozemkami vo vlastníctve či správe štátu. Problémy sú s poľnými cestami, pozemkami neznámych vlastníkov i niekdajšími vodnými plochami. Sťažnosti a podnety mala riešiť komisia zriadená na ministerstve pôdohospodárstva pred dvomi rokmi. Zasadala krátko, riešenie nepriniesla.
Ľudia dajú, štát nie
Združenie miest a obcí Horná Orava (ZMOHO) sa opakovane obracia na vládu. „Roky na to upozorňujem, už som z toho unavený,“ hovorí liesecký starosta Martin Dreveňák. „Cesta je v územnom pláne, ľudia dali obci svoje pozemky po stranách za korunu, dvojmetrový pás stredom patrí štátu. Za svet to nemôžeme usporiadať. U nás bola po vojne komasácia, už vtedy mala cesta prejsť na obec. Chceli sme ju previesť v rámci ROEPu, rok a pol sme kvôli tomu stáli s prípravou registra, no nič sme nevyriešili.“
Podobné peripetie so štátnymi pozemkami majú aj ďalšie oravské samosprávy. Zábiedovský starosta vyše roka prevádzal na obec pár metrov cesty. „Žiadali sme o prevod dvoch úsekov naraz, zamietli to,“ hovorí Ján Banovčan. „Po poldruha roku pozemkový fond previedol jednu časť. Som ochotný so štátom aj meniť, ale ani to nepomáha. Je nevyhnutná zmena zákonov.“
Obce môžu investovať len do svojho majetku. Nevysporiadané cesty by nemali opravovať, ani z nich v zime odhŕňať sneh. Nemajú však na výber. So známymi vlastníkmi sa dohodnú. So štátom nie.
Vodné plochy len na papieri
Komisia pri rezorte pôdohospodárstva bola zriadená za vlády Ivety Radičovej. Jej členovia sa niekoľkokrát stretli. ZMOHO si od jej činnosti veľa sľubovalo. Žiadalo, aby štát previedol poľné cesty, o ktoré sa nestará, a často sú pri územnom plánovaní preberané ako prístupové komunikácie k novým stavebným lokalitám, do vlastníctva obcí.
Upozorňovalo aj na mapové vodné plochy, teda tie, ktoré boli kedysi vodnými plochami, no dnes z nich zostali už iba suché pozemky.
„Navrhujeme zreálnenie papierových a skutočných vodných plôch a prevedenie zvyšných častí do majetku obcí,“ hovorí predseda ZMOHO Ján Banovčan. „Vyriešil by sa tým aj problém sporných vyhlásení po povodniach, kedy Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) kritizoval obce za neriešenie skládok na brehoch tokov. Riešiť ich však mal vlastník pozemku, ktorým je pri vodných plochách štát, a spravuje ich SVP.“
Len cez súd
Problematická je aj pôda neznámych vlastníkov, ktorú štát spravuje prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (SPF). Správca ich predať nesmie, nájom je podmienený zákazom zastavania. „Brzdí to rozvoj obcí. Záujemcov o pôdu odkazuje SPF na súdy, rozhodnutia však trvajú neskutočne dlho,“ hovorí Banovčan. ZMOHO navrhuje, aby ich SPF mohol za cenu podľa znaleckého posudku predávať občanom na výstavbu rodinných domov. Podmienkou by bolo, aby mal žiadateľ väčšiu časť pozemku vo svojom vlastníctve.
SPF môže prenajímať pozemky neznámych vlastníkov a dávať ich do užívania vhodným záujemcom. Prevod vlastníctva je možný, len ak možno pozemok vyvlastniť, ak je súčasťou plánovaného priemyselného parku, ak bol zastavaný do 24. júna 1991 stavbami na poľnohospodársku výrobu, alebo ide o pozemky pod stavbami ozbrojených síl SR. Bežní smrteľník sa k nim dostane len veľmi ťažko a zrejme iba súdnou cestou. „Súčasná legislatíva neumožňuje scudzovanie pozemkov neznámych vlastníkov, výnimkou je len predaj vo verejnom záujme,“ hovorí hovorca SPF Ľudovít Kavjak.
„Je možný nájom na dobu neurčitú, ale v každom prípade je potrebné vyjadrenie príslušného regionálneho odboru SPF, ktorý zistí podrobnosti o možnosti prenájmu a navrhne ďalšie riešenie. Podielové spoluvlastníctvo možno vysporiadať súdnou cestou. Súd za náhradu prikáže do vlastníctva navrhovateľa podiel neznámeho vlastníka.“
Žiadateľ bude na odozvu od SPF do 30 či 60 dní čakať márne. „Pri vybavovaní žiadostí o kúpu pozemkov vo vlastníctve SR v zastúpení SPF zákon neukladá lehoty na vybavenie,“ dodal Kavjak.
Problém je v peniazoch
Od nástupu novej vlády komisia nezasadala. Dôvod – nedostala návrh alebo problematickú oblasť, ktorú by mala riešiť.
„Komisia konštatovala, že problém nie je v legislatíve, ale vo financiách, či už na finančné vyrovnanie majiteľov pozemkov alebo na právne zastupovanie v konaniach,“ povedal Peter Hajnala, riaditeľ komunikačného odboru ministerstva pôdohospodárstva. „Všetky nastolené otázky náš právny poriadok rieši, obce však nemajú prostriedky na dotiahnutie sporných prípadov, ktoré treba vzhľadom na vlastníctvo pozemkov riešiť s ich majiteľmi.“
Predseda ZMOHO je napriek tomu rozhodnutý znovu predložiť podnety. „Pripomína to boj s veternými mlynmi. Škoda, že sa niekedy za potrebnú vec postaví málo subjektov, čím je tlak menší a problém sa odkladá a nerieši,“ povedal Banovčan.
