TVRDOŠÍN. Rok 1995. Na rieku Jelešňu je vypustená prvá bobria rodina. Priviezli ju z Poľska. V našich vodách sa jej príliš nepáčilo. „Prvý rok som vídaval len jedného, nebol plachý, občas sa cez deň ukázal ľuďom,“ hovorí Oldřich Suchánek. „Ďalšie roky som už pozoroval len ohryzené stromy.“ Pokus o ďalšie vysadenie bobra sa zopakoval o pár rokov v námestovskej časti Oravy, v okolí Bobrova a Zubrohlavskej zátoky.
Najmä na hornej Orave
Určiť, koľko bobrov dnes žije v okolí Oravskej priehrady, nie je jednoduché. Sú plaché, vychádzajú zväčša len v noci. „Pre nás je skôr dôležité vedieť, koľko rodín sa tu nachádza,“ hovorí Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (CHKOHO). „Odhadujeme ich na sedem až deväť, s mierne rastúcim trendom. Situáciu monitorujeme.“ Bobriu rodinu tvorí pár bobrích rodičov a ich potomkovia z posledných dvoch – troch vrhov, čo môže byť aj sedem mláďat.
Bobry žijú najmä v okolí priehrady a na jej väčších prítokoch. Na dolnú Oravu sa zatiaľ veľmi nerozšírili. Dôvodom môže byť priehradný múr a tvrdošínska vyrovnávacia nádrž. „Sú pre ne výraznou migračnou bariérou. Ich príchod na dolnú časť regiónu možno skôr očakávať z údolia Váhu. Ak sa tam aj nejaké nachádzajú, pravdepodobne ide o osamotené jedince.“
Nepriateľ sú aj dravce
Bobry sú bylinožravce, v lete sú v ich jedálničku najmä byliny, v zime kôra stromov, najmä jelší, vŕb, briez, osík či iných drevín rastúcich okolo vôd. Práve ohryzené stromy sú neklamným dôkazom, že v rieke žije bobor.
„Najväčšou hrozbou je pre ne ničenie ich prirodzeného prostredia reguláciou vodných tokov, likvidácia brehových porastov, vytváranie bariér na tokoch, znečisťovanie vôd, intenzifikácia dopravy popri riekach,“ hovorí Dušan Karaska. „O priamom ohrození bobrov človekom na Orave informácie nemáme, známe sú však prípady zo Záhoria a juhozápadného Slovenska.“
Vidieť bobra nie je jednoduché, z vody vychádza najmä v noci. FOTO: TASR
Prirodzeným nepriateľom týchto hlodavcov sú medvede, rysy či vlky. Mláďatá môžu zabiť aj orliaky morské, orly skalné, vydry alebo kuny.
Prvoradá je rovnováha
Na Orave zatiaľ bobry nie sú rozmnožené natoľko, že by páchali škody na drevinách či brehoch riek. S takýmto problémom bojujú na rieke Morave. „V niektorých častiach pre veľký ohryz stromov padajú brehové porasty,“ hovorí Oldřich Suchánek. „Je ich tam príliš. U každého živočícha je potrebné zachovávať prirodzenú rovnováhu, aby jeden druh nefiguroval na úkor iného.“
Problematické by mohlo byť vytváranie hrádzí na menších tokoch. „Vzhľadom na početnosť bobrov na Orave a miesta jeho výskytu však ani takéto škody nie sú zistené,“ hovorí Karaska.
Pred rokom 1995, kedy boli bobry vysadené na Orave, sa tu viac ako sto rokov nevyskytovali. Na Slovensku boli posledné zabité v 19. storočí. Rozširovať sa sem opäť začali po Dunaji z Rakúska, kde boli vysadené koncom 20. storočia.
„Neskôr sa objavili aj na severovýchodnom Slovensku, v povodí Popradu, Dunajca či Ondavy, kam sa rozšírili z poľských Karpát,“ dodal riaditeľ CHKO Horná Orava.
