ORAVSKÝ PODZÁMOK. Hostinec Zámocká 4. Na tejto adrese od apríla čapujú varené domáce pivo. Svetlé dostalo meno po hradnom pánovi, polotmavé po uhorskom kráľovi. Thurza a Korvína varí minipivovar Kastelán, ktorý patrí podzámockému rodákovi Andrejovi Kulinovi a Radoslavovi Valápkovi.
Do roka a do dňa
V budove pod hradom, ktorá bola kedysi pekárňou, roky funguje reštaurácia. Majitelia rozmýšľali, ako oživiť spustnutý kút, do ktorého nikdy nesvieti slnko.
„Máme radi pivo,“ hovorí Andrej Kulina. „Navštívili sme viacero malých pivovarov na Slovensku, v Čechách aj v Japonsku. Napadlo nám, že by to bol dobrý spôsob, ako zatraktívniť Oravský hrad a Oravu ako takú. Do roka a do dňa sme otvárali pivovar. Najprv sme zisťovali, či naše pivo bude vôbec ľuďom chutiť. Načapovali sme sedemsto litrov vody, odviezli ju do jedného malého pivovaru a nechali sme si uvariť pivo. Samé pozitívne ohlasy nás utvrdili v rozhodnutí pokračovať. Na jeseň sme sa pustili do stavebných úprav. Výroba technológie trvala päť mesiacov. Kvôli maličkým priestorom muselo byť všetko urobené na mieru.“
Hurá do práce. FOTO: ARCHÍV AK
Podobná plzenskej
Ani slovenská, ani super lacná z Číny. Nadšencov oslovila česká technológia, dodala ju firma z Pacova. „Väčšina pivovarov dnes používa tanky s kónickým dnom, kde prebieha celý proces. Pivo je hotové do troch týždňov. My sme sa rozhodli pre klasickú poctivú technológiu, hoci zaberá viac miesta aj času.“
Rozbor vody prekvapil aj českého sládka, ktorý celý mesiac zaúčal Podzámčanov do tajov výroby dobrého zlatistého moku. „Naša voda je veľmi podobná plzenskej. Čím je voda mäkšia, tým lepšie pre pivo.“
Jačmenný slad vozia z Bruntálu, chmeľ zo Žatca, kvasnice zo Švajčiarska. Nad ležiakom plzenského typu drží ochrannú ruku sládek Karol Bolek.
Sládek Karol Bolek pri otvorenej spilke. FOTO: ARCHÍV AK
Rozumy z Japonska
Podnikateľské aktivity spojili Andreja Kulinu s Japonskom. A práve tam, v pivovare Honda brewery, čo-to odkukal pre svoj vlastný. „Priznám sa, že pivo mi veľmi nechutilo. No ten obal, stále mám pred očami vystúpené zlaté písmená, to sa jednoducho predávalo samo. Pochopil som, že nemôžem kvalitu vo vnútri schovať za niečo odfláknuté zvonku. Precíznosť a dôraz na detaily robia celkový dojem. Aj preto sme si dali záležať na logu, vytrápili sme sa, kým sme ho doladili a kým sa nám všetkým páčilo.“
Logo pivovaru s mečom namiesto písmena t je inšpirované starým obranným štítom, logo piva zas erbom hradného pána.
Tretí na svete
Výroba piva sa začína vo 500-litrovej varni. Je umiestnená priamo v reštaurácii. Návštevníci môžu obdivovať ručne vyklepkaný medený cilinder. „Zvonku je varňa medená, no vnútrajšok je antikorový. Pivo sa varí prostredníctvom indukcie. Sme asi tretí pivovar na svete s touto technológiou. Je to efektívne, šetrí to energiu a na pive to vidno. Vo varniach so špirálami vo vnútri hrozí priháranie, čo mení chuť.“
Naraz varia tisíc litrov, trvá to dvanásť hodín. Pivná mladina sedem až desať dní kvasí v otvorenej spilke. „Pivo nepasterizujeme ani nefiltrujeme, vďaka čomu si zachováva všetky vitamíny a minerálne látky. Zo spilky sa pivo sťahuje do ležiackych tankov, kde dozrieva tri až štyri týždne. Rovno z tankov máme potiahnuté vedenie až do výčapu. Ako sa vyrobí, tak sa aj podáva – v plnej kvalite až do pohára.“
Päťstolitrová varňa s ručne vyrobeným cilindrom.
Zlatá korunka
Slovenská pivná korunka – súťaž organizovaná Slovenským združením výrobcov piva a sladu si toho roku zaknihovala siedmy ročník. Zúčastnilo sa na ňom 13 pivovarov so 67 pivami.
„V porote bolo 16 členov,“ hovorí Kulina. „Každý mal svoj stôl, aby nemohli odpisovať. Naraz dostali po šesť vzoriek piva v malých pohárikoch, ktoré bolo treba umiestniť od jedna do šesť. Degustovalo sa krížom-krážom, aby sa zachovala anonymita. Sme hrdí na to, že naše svetlé pivo všetci ocenili a pochvaľovali si ho.“
Medzi reštauračnými pivovarmi v kategórii svetlých spodne kvasených pív do dvanásť stupňov získal Thurzo zlatú korunku. Čo znamená, Thurzo 12°, vyrobený na Orave, je za rok 2013 najlepším pivom na Slovensku z malých pivovarov. Hodnotila sa farba, čírosť, kompaktnosť peny, intenzita vône a chuti, celková lahodnosť, vyvážená horkosť aj miera rezkosti.
Pivná turistika
„Netušili sme, koľko je na Slovensku nadšencov, zberateľov a pivných turistov,“ hovorí Andrejova manželka Lucia Kulinová. „Ešte nebol známy deň otvorenia pivovaru a už nám volali ohľadom podpivníkov a iného spotrebného materiálu. V listoch nám posielajú peniaze na etikety. Tešíme sa, že sa to rozbieha a že raz možno dobehneme Čechy, kde je asi dvesto malých pivovarov, kým u nás iba dvadsať. Česi, prichádzajúci na hrad, vedia, čo sa majú opýtať. Oceňujú, že pivo varíme tu, že ho nedovážame a neprelievame zo sudov.“
Musí chutiť
„Pivovarníctvo nie je o dobrom a zlom pive,“ povedal majiteľ pivovaru. „Pivo musí chutiť. V našom pive je voda, slad, chmeľ a kvasnice. Nič iné tam nie je. Vo veľkovýrobe sú povolené náhrady. Namiesto sladu zemiaky, kukurica, ryža aj kryštálový cukor. Z piva potom bolí hlava a človek je z neho plný. Máme tri tanky, čo je dokopy tritisíc litrov. Zmestil by sa ešte jeden, no to už je maximum. Nevieme a ani nechceme ísť do veľkej výroby. Radšej menej, ale dobrého a kvalitného.“
Pivovar má vlastné pivné sklo. Namiesto orieškov môžu návštevníci ochutnať karamelizovaný slad, z ktorého sa vyrába tmavé pivo. Oko poteší aj chmeľ medzi drevenými plastikami domácich majstrov Štefana Siváňa a Stanislava Ondríka. „Veľký účet nie je našou prioritou,“ dodáva Andrej Kulina. „Nie je nič krajšie, ako keď si dá niekto na skúšku malé pivo, po ňom veľké a ešte si zoberie domov. Vtedy vieme, že naše pivo ľuďom chutí.“
Pivovarníctvo na Orave
„Neviem o tom, že by boli dejiny pivovarníctva publikované v nejakej monografii, sú len roztrúsené zmienky v rôznych dielach, napríklad v dejinách obcí,“ povedal historik Oravského múzea Martin Chmelík.
Najznámejším je Oravský pivovar v Podbieli, fungoval v rokoch 1780 – 1932. V známej pivárni U Fleků údajne patrilo podbielske pivo medzi najvyhľadávanejšie a dodnes tam vraj uchovávajú mohutný sud z Podbiela, v ktorom sa pivo prepravovalo do Prahy. V objekte je dnes penzión.
Podľa Ignáca Kuchtiaka, ktorý sa zaoberal prácou ľudí na Orave v minulosti, v Dolnom Kubíne od roku 1737 fungoval mestský pivovar, na mieste dnešného evanjelického kostola. V roku 1740 zarábal 960 zlatých, výdavky mal 788 zlatých. Suroviny na výrobu piva dodávala každá raľa. V roku 1755 to bolo 40 meríc jačmeňa a dve merice chmeľu.
Po nežnej revolúcii fungoval pivovar Oravar na Hviezdoslavovom námestí v Námestove, a to v rokoch 1994 – 1997. „Nachádzal sa na prízemí veľkej budovy pri fontáne,“ hovorí Milan Rentka z mestského úradu. „Technológiu bolo vidieť za sklenou stenou. A na fľašiach mali veľmi peknú etiketu. Škoda, že sa neudržali, pivo chutilo celkom dobre.“
lš, sme.sk
