VAVREČKA. Naposledy sa 28-ročný Oravčan predstavil na majstrovstvách sveta v Kazachstane, kde skončil v kategórii do 85 kg dvakrát bronzový. Odvtedy sa odmlčal. Jeho návrat bol vynikajúci. Vo váhovej kategórii do 95 kg bol na majstrovstvách Slovenska na pravú a ľavú ruku strieborný.
Predstavovali ste si takýto návrat?
V novej kategórii som bol veľmi motivovaný. Pred prvým zápasom to bol veľký stres a nervozita. Potom opadol. Obe strieborné medaily si veľmi cením. Je to silná kategória.
Prečo ste sa rozhodli pre ťažšiu váhovú kategóriu?
Nemalo už pre mňa zmysel obhajovať tituly v nižších kategóriách. Na slovenskej scéne som získal všetko a bronzové medaily z majstrovstiev sveta v Kazachstane boli čerešničkou na torte. Nová kategória znamená nové výzvy. Cieľom je získať titul majstra Slovenska.
Aké zranenia vás trápili?
Nebolo to nič vážne. Boli to únavové zranenia. Cítil som, že potrebujem vypadnúť zo súťažného kolotoča a dať si oddych. Tréningový proces pokračoval ďalej. Individuálne cvičenie som kombinoval s účasťami na medzinárodných tréningoch.
Sledovali ste konkurenciu?
Cez prestávku som chodil po súťažiach s mojím zverencom Martinom Grigerekom. Prehľad o pretekároch som mal, ale nesústredil som sa jednotlivo na niektorého.
Spomeniete si ešte na svoje začiatky?
V Dolnom Kubíne bola súťaž v pretláčaní rukou. Išli sme tam s bratrancom. Jednej partii chýbal chlap a zavolali nás. Mohol ísť však iba jeden. Za stolmi sa predstavil bratranec a porazil hneď prvého súpera. Ešte pred touto akciou sme si dali súboj medzi sebou a ja som vyhral. Bolo mi jasné, že môžem v pretláčaní rukou preraziť. Začiatky neboli dobré, umiestňoval som sa až na konci výsledkovej listiny.
Zlom v kariére.
Rozhodujúci moment prišiel na podujatí v Zuberci, kde som vôbec nechcel štartovať. Tam som konečne pochopil techniku a dosiahol štvrté miesto. Potom to už išlo. Víťazstvo v Čimhovej a hneď prvý štart na Slovenskom pohári skončil striebrom.
Na Orave ostali len dvaja pretekári.
Nie všetci vydržia. Je to finančne náročný šport. Športovec si platí veľa z vlastného vrecka, alebo si nájde sponzorov. Musí sa obracať. Tam však viacerí končia. Spolu s Ľubom Jagnešákom sme sa nikdy nevzdávali. Vedeli sme, že obmedzujeme rodinu, seba a prácu. Vízia niečo dokázať bola väčšia. Spomínam si, ako sme sadli do Škody Favorit a išli na súťaž. Pre nás neexistovala prekážka.
Šport otvorí dvere do sveta.
Vďaka armwrestlingu som pocestoval veľa štátov, spoznal nových ľudí a kultúry krajín. Otvorilo mi to oči. V súčasnosti sa venujem aj organizačným veciam. Amatérska Kasprof security liga v pretláčaní rukou má za sebou už tretí ročník. Cieľom je nájsť nové talenty a pomôcť im ľahšie preniknúť medzi slovenskú špičku. Ďalšími mojím podujatím je Noc bojov, kde sú prezentované viaceré bojové športy. Každý šport má svoje pozitíva.
