Keď som minulý rok písal, že sa teším na prázdniny, hovoril som si, že to budú trochu iné prázdniny a hlavne, budú najdlhšie. Po úspešnej maturite sa z dvoch mesiacov stali tri a ja som úpenlivo študoval, aby som sa dostal na vysokú. Podarilo sa.
A aj na výške som si splnil svoje záväzky voči škole, rodine a hlavne sebe a ukončil prvý ročník. Aj keď to nebolo lízanie medu.
Skúšky boli náročné a neraz mi tieklo do topánok. Pár z nás to nevydržalo a žurnalistickú loď opustilo. Mrzí ma to, pretože našu palubu opustili fakt výrazné osobnosti. Bola to i skúška odolnosti a pripravenosti, ktorú som nie vždy zvládol na výbornú. Ale na to sa história pýtať nebude. Navyše, nie vždy je dôležité vyhrať, ale so cťou sa zúčastniť.
Slovo dalo slovo, odmietol som Maltu i Ibizu a rozhodol som sa stráviť svoje prvé vysokoškolské voľno v hlavnom meste. Pomaly sa začína stávať, že každé z mojich prázdnin strávim inde len nie doma. Už to tak bude tretí rok a mám zlý pocit, že sa to už nezmení. No vidina dobrého zárobku a akej-takej praxe v odboroch mne blízkych je niekedy viac.
O tom, že chcem leto stráviť s milovanou osobou ani nehovorím. To je na tom to najlepšie. Vyzerá to tak, že tu bude slnečno a že dni voľna strávime s nanukmi v rukách a nohami vo vode. Slnečno tu však je až príliš a keď i v dnešných horúcich dňoch vídavam pod kravatou ustrojených budúcich magistrov, bakalárov či len obyčajných skúšaných, tak mi je horúco aj za nich.
A tak v neustávajúcej teplote si stále hľadám prácu, zatiaľ nie veľmi úspešne. Vari sa mi bude dariť viac, lebo na Orave brigádnickú prácu zohnať len horko-ťažko a ak sa mi to nepodarí tu, v Bratislave, tak to bude poriadny problém. Paradoxné je, že ak by mi to v Bratislave vyšlo, musel by som Orave dať zbohom.
Tak či onak si prázdniny užijem dosýta a zrelaxujem sa. Zarobím nejaké peniažky a znova počkám, kým sa rozbehne prednáškový kolotoč, plný cyklizmu, bifľovania a automatizácie. No každý nejako začínal a je už len na mne, ako sa s tým popasujem.
