V tom momente ste dupli nohou a začali sa uzurpátorovi stavať za roveň.
Ako študent pracovný nátlak veľmi nepociťujem, aj keď ho z brigád poznám. No na druhej strane, ten školský poznám dokonale. Na Slovensku je normálne, že všetko robíme opačne a v edukačných metódach sme sto rokov za opicami. A keď sa na našej katedre jedna z takých metód objavila, môj spolužiak to nevydržal.
Urobil to svojsky. Na tvrdý, karhajúci mail, ktorý nám profesorka poslala, odpovedal obdobne. So slušnosťou, ale aj s poriadnou dávkou entuziazmu sa oprel do jej učebných metód a spôsobu hodnotenia. Lebo to nebolo prvýkrát, čo jej hodnotenia boli mylné.
Sama hovorievala, že neznáša memorovanie, bifľovanie naspamäť a automatizáciu. Chcela od nás kreativitu. No ak sa pokúsime v teste použiť iný, nami zaužívaný a správny ekvivalent, je na svete pohroma a všetky jej slová vyjdú nazmar. Lebo pokiaľ vaša odpoveď nie je z nabiflenej tabuľky, neuspejete.
Jej kreatívne úlohy sú skvelé, o tom žiadna debata. Hodiny ma bavia, navštevujem ich rád. No aj mňa už prestalo baviť počúvať prázdne „vodu káže, víno pije“. Môj rozvoj bol obmedzený na kvantum slov a zvyčajných fráz. Potom sa kreativita vytratí v žiaľ a dobrých študentov je ako šafranu. Keď už človek stratí chuť do učenia, nič ho nezachráni, ani titul či papier.
Niekedy mám pocit, že s nami pedagógovia hrajú akúsi čudnú hru. Je to hra na schovávačky a pri spomienke na detstvo mi čudná nepríde. No v škole áno. Lebo minister sa schováva za zahraničné modely školstva, učitelia sa zasa stránia vybočiť zo zastaraných noriem a žiaci sa potom boja vystúpiť z radu. Odrobíme si a odrapoceme svoje a potom už len Vivat Academia.
Profesorka si robila a asi si aj bude robiť, čo sa jej zachce. Páči sa mi, že si jeho názor chcela vypočuť a aj vypočula. Neodbila ho, práve naopak. Či však bude taká lojálna, priama a spravodlivá aj v ďalšom semestri, zostáva zahalené rúškom tajomstva.
Jedna vec je však istá. Spolužiak, ktorý nabral odvahu a bol zdravo drzý a vedomý svojho práva, má u mňa plus. Veľké plus. Lebo sa nebál otvoriť ústa a bojovať za naše práva. Takých ľudí nie je veľa.
Všetci ostatní žurnalisti, ktorí zostávame na palube potápajúcej sa lode katedry na Štúrovej, veríme, že to bude mať blahodarný účinok.
