BZINY. Medzi chovateľmi sa koncom mája začala šíriť panika. Krásne, zdravé králiky, na ktorých si večer nevšimli žiadne príznaky, ráno nachádzali mŕtve.
Desiatky obetí
Medzi najväčších chovateľov v Bzinách patrí Štefan Laurinčík. Po jeho záhrade behalo približne 50 králikov rôzneho veku.
„Bol to hrozný pohľad,“ hovorí Emília Laurinčíková. „Králiky ráno ležali roztrúsené po záhrade.“
Ostala im jedna chovná samica a dva staršie samčeky. Šesť mláďat, o ktorých vôbec nevedeli, sa zachránilo v hniezde v zemi pod psou búdou, kde si samica urobila hniezdo.
Mor vyčíňal aj v chove Ľudovíta Duraja. Zo štyridsiatky zostala samica a samec, ku ktorému chodila s budúcimi matkami na párenie takmer celá dedina.
„Všimol som si, že niektoré boli malátne a keď začali pišťať, hneď som vedel, že je zle,“ opisuje nástup choroby nešťastný chovateľ. Zavolal veterinára, ale tomu sa napriek rýchlej vakcinácii nepodarilo zvieratá zachrániť. Králikovi totiž trvá približne desať dní, pokiaľ si nevytvorí protilátky. Ak je chorý, uhynie.
Miloš Duraj kŕmi posledného živého samca, ktorý prišiel o takmer všetky partnerky v dedine.
„Králiky ochoreli na zajačí mor,“ upresňuje príčinu hromadného úhynu veterinár Emil Tomášek. „Podľa neho sú významným prenášačom komáre a jediná prevencia je včasná vakcinácia.“
Hrozný pohľad
„Bolo mi do revu, keď sme prišli do maštale a uvideli ich povyvaľované,“ hovorí Emília Pápežová. Jej manžel a syn mali spolu viac ako tridsať ušatých symbolov Veľkej noci. Ostala jedna samica. Chcú ju pripustiť s Durajovým samcom.
„Snažili sme sa zachrániť mladé, ktorým matka uhynula. Kŕmili sme ich pomocou injekčnej striekačky. Nepomohlo. Známa povedala, že králiky už nechce ani vidieť. Deti sa na ne naviazali a teraz im uhynuli.“
Ľudia sa nemusia báť
Niektorí obyvatelia sa báli, či choroba nie je prenosná na ľudí.
„U veterinárov som zisťoval, či v súvislosti s ochorením nie je potrebné urobiť preventívne opatrenia,“ hovorí starosta Ján Beňuš. „Ubezpečili ma, že ľudia sa báť nemusia.“
Juraj Dušek, pracovník Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne, povedal, že podľa príznakov ide pravdepodobne o hemoragickú septikémiu - zajačí mor. „Potvrdiť to môžu len laboratórne výsledky.“
Ochorenie je medzi zvieratami ľahko prenosné. Preto by mali byť na pozore aj chovatelia v okolitých obciach. Františkovi Pienčákovi z Mokrade počas piatich dní zdochlo všetkých 18 králikov. „Samica bola očkovaná, ale aj tá pošla. Budem musieť niekde zohnať nové a budem ich musieť očkovať pravidelne.“
Pavlovi Kšanovkému uhynulo v Hornej Lehote 30 kusov. „Dochli jeden za druhým. Počul som, že mor sa dostal aj do Dlhej nad Oravou.“
Veterinár Emil Tomášek potvrdil, že prvé uhynuté králiky hlásili už aj v Pucove.
Hemoragická choroba králikov
Hemoragická choroba králikov - zajačí mor je vírusové ochorenie, prvýkrát zaznamenané v roku 1984 v Číne. Za tri roky sa dostalo do Európy. Úmrtnosť nakazených zvierat môže dosiahnuť až sto percent. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly a zviera uhynie počas 24 hodín od objavenia prvých klinických príznakov. Prenáša sa priamym kontaktom zvierat, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom. Jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia.
MAPA
