NIŽNÁ. Obraz od Vasiľovčana Milana Hríňa zdobí steny nejedného rodinného domu v jeho rodisku. Málokto však vie, aký to bol v skutočnosti človek a aký mal talent. Zuzana Rosinová z Nižnej, ktorá má vo Vasiľove starých rodičov, sa ho rozhodla predstaviť širšej verejnosti. Aj keď sa s ním osobne nikdy nestretla.
Maľoval za farby či fľaštičku
Zuzana študuje propagačnú grafiku, k umeniu má blízko nielen kvôli škole. Baví ju a zaujíma a zrejme aj preto sa na obrazy pozerá inak ako ostatní. Raz pri návšteve starých rodičov sa jej starý otec opýtal na názor na obraz visiaci na stene ich obývačky. Vtedy prvýkrát počula o Milanovi Hríňovi. Okamžite ju zaujal. „Dedo mi ho opísal ako umelca, ktorý za farby či malú fľaštičku hocikomu niečo pekné namaľoval,“ hovorí Zuzana. „Bol to vraj človek, ktorý žil život rebela. Typický umelec.“
Ľudia ho pre jeho lásku k alkoholu nebrali príliš vážne. Málokto si však uvedomoval, čo sa v ňom ukrývalo. A veľa ľudí dodnes nevie, že sa tento na prvý pohľad obyčajný dedinčan, ktorý často okrem fľaše chytal do ruky aj štetec, učil aj u známej Márie Medveckej. „Práve preto, že je o ňom málo informácií, chcem ľuďom prostredníctvom jeho obrazov ukázať, aký umelec s nimi žil a koľko úžasných obrazov, ktoré môžu byť o pár rokov veľmi cenné, namaľoval.“
Bohatá tvorba
Mladá študentka chce výstavou primäť ľudí, aby si pri pohľade na jeho lúky zaspomínali, ako sa na nich voľakedy hrávali, na ďalšom možno niekto spozná dom svojej babičky. „Veľmi sa mi páči spojitosť jeho tvorby so spomienkami ľudí.“
Zuzanu ohuruje, koľko obrazov Milan Hríň namaľoval. Presný počet sa určiť nedá, keďže určite ich nemajú len Vasiľovčania, ale aj ľudia z okolitých dedín. „Trúfnem si však odhadnúť, že ich bolo viac ako dvesto,“ hovorí. „Väčšinou maľoval krajinky, alebo veci, ktoré videl vo svojej dedine, najradšej mal prírodu. Portrétov som našla iba zopár. Nedá sa jednoznačne určiť, akou technikou maľoval, pretože zakaždým vyskúšal niečo nové. Uprednostňoval však olejomaľbu.“
Granty nevyšli, poradí si aj bez nich
Zuzana oslovila ľudí z dediny s prosbou o zapožičanie obrazov Milana Hríňa. Vie, že mnohí ich majú, či už zavesené v obývačke, kuchyni, odložené v garáži, pivnici či na povale. Mrzí ju, že sa na ne doteraz zrejme málokto pozeral ako na skutočné diela.
Mladá kurátorka má zatiaľ zhruba tridsať obrazov. So samotným zbieraním diel začala len pred pár týždňami, hoci nápad dostala už začiatkom roka. „Snažila som sa získať peniaze na organizáciu výstavy cez granty. Žiaľ, nepodarilo sa a veľmi ma to zdržalo. Ale ľudia sú veľmi milí. Ochotne mi obrazy požičiavajú. A zdá sa mi, že sa aj tešia, z čoho mám veľkú radosť.“
Hoci Zuzana ako študentka nemá peňazí nazvyš a v grantoch neuspela, výstavu určite urobí. Možno aj s pomocou sponzorov. „Práve hľadám niekoho, kto mi pomôže s tlačou propagačných materiálov. Tie sú zatiaľ najdrahšie,“ hovorí stredoškoláčka.
Možno bude aj putovať
S priestormi jej vyšiel v ústrety vasiľovský obecný úrad, stojany na obrazy jej zase bezplatne požičajú Nižňania. „Teraz už len musím nazbierať čo najviac diel a čo najviac informácií.“
Výstavu chce Zuzana otvoriť koncom júna, pravdepodobne v deň vasiľovského odpustu. „Po jej skončení obrazy vrátim majiteľom. No ak by boli ochotní požičať mi ich aj na dlhšie a ak by bol záujem, chcela by som ich vystaviť aj v Nižnej, prípadne v iných oravských obciach.“
