VITANOVÁ. Pred tromi rokmi obce v Združení miest a obcí Horná Orava (ZMOHO) vytriedili 466 ton odpadu, rok nato to bolo 519 ton a vlani už 557 ton.
Rôzne dobropisy
Hoci množstvá narastajú, výkupné ceny druhotných surovín nielen rastú, ale aj klesajú. „Najhorší bol rok 2008,“ hovorí Slavomír Kľačko z ružomberských technických služieb (TS). „Ceny sa ešte stále nedostali na úroveň spred tohto roku. Keď vlani konečne zdraželi plasty, zaskočilo nás zlacnenie skla. Z 35 až 40 eur kleslo na 25 eur za tonu.“
Technické služby vracajú obciam peniaze za vyseparované komodity formou dobropisu. Pred tromi rokmi im dávali necelých 70 eur za tonu, v roku 2011 cena vďaka plastom stúpla na 81 eur, v lete až na 96 eur. Vlani opäť klesli, kvôli lacnému sklu, len na 63 eur.
Nezaujímavý fond
Obce dostávajú za vyseparovaný odpad peniaze aj od Recyklačného fondu. Spôsob fungovania tejto inštitúcie, a sumy, ktoré im vypláca, však začínajú byť pre samosprávy nezaujímavé. Aj preto sa na ostatnom celoslovenskom zasadnutí Združenia miest a obcí Slovenska hovorilo o zrušení fondu.
„Fungovanie by malo byť nastavené tak, aby platby z fondu pokrývali výdavky obcí na likvidáciu separovaného odpadu,“ hovorí predseda ZMOHO Ján Banovčan. „Je zvláštne, že vo fonde je z roka na rok menej peňazí, hoci odvody, ktoré do neho musia odvádzať producenti obalov, sa nemenili.“
Starostom sa zdajú smiešne platby, ktoré od fondu dostávajú.
Podľa Pavla Jeleníka, riaditeľa TS Ružomberok, by však zrušenie fondu nebol najšťastnejší krok. „Od fondu sme doteraz získali priamu dotáciu 400-tisíc eur, ďalšie nemalé peniaze prišli v rámci platieb, za vlaňajšok to bolo pre náš podnik 35-tisíc a do hornooravských dedín išlo ďalších skoro 30-tisíc eur. Nie sú to zanedbateľné sumy.“
Viac v meste ako na dedinách?
Trstenský primátor Jozef Ďubjak kolegom z okolitých dedín navrhol, aby zvážili spôsob spoplatnenia odpadu. Ľudia vo väčšine obcí platia za množstvo vyprodukovaného odpadu, mesto má platby na osobu. „Cena a spôsob platieb by sa mal zjednotiť,“ povedal primátor. „Pri množstevnom systéme sa treba zamyslieť, kde končí komunálny odpad, či nie je okolo potokov, či ho ľudia nevozia k nám. Možno aj preto sú čísla v našom meste také vysoké a neporovnateľné s okolím.“
Starosta Vitanovej nesúhlasí s tým, že by Vitanovčania vozili odpad do Trstenej, alebo ho vyhadzovali do potoka. Problémy robia najmä turisti. „Od jari sme už dvakrát čistili okolie cesty až po Čimhovú aj z druhej strany smerom k Hladovke,“ hovorí Štefan Ondrík. „No zase je tam odpad. Nevyhadzujú ho naši ľudia, ale turisti, ktorým sa nechce hľadať kontajner. V separácii nezaostávame, separujeme čoraz viac. A ľudia nepália v peciach nebezpečný odpad, pretože aj komunálneho vyvážame dosť.“
Témou odpadov sa zaoberali hornooravskí starostovia na ostatnom zasadnutí ZMOHO.
