Jozef Žubor zo Zázrivej si postavil pred domom malý stánok na predaj korbáčikov. Narazil však na problém s hygienikmi.
ZÁZRIVÁ. Dôchodca sa rozhodol privyrobiť si predajom korbáčikov. Nie načierno, ako je to bežne vidieť popri ceste cez najväčšiu obec dolnej Oravy, ale so všetkými povoleniami a pečiatkami.
Vtedy ešte netušil, čo ho čaká.
Povolenie
Pred svojím domom v Zázrivej si Jozef Žúbor postavil malý stánok. „Iba na predaj vákuovo balených korbáčikov a syra od oficiálneho výrobcu. S rozbaleným výrobkom vôbec neprídem do kontaktu.“
Povolenia na predaj dáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Riadi sa výnosom ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, ktorý upravuje požiadavky na konštrukciu a vybavenie potravinárskych prevádzkarní. Základnou požiadavkou je pitná voda. A tu nastal v problém.
Podľa výnosu musí byť v Žúborovom ministánku tečúca voda.
Voda, čo sa sype
„Obecný vodovod končí približne 50 metrov od môjho domu, preto mám vlastnú studňu, ale hygiena mi nedovolí vodu z nej na tento účel použiť,“ hovorí Žúbor.
„Chcel som urobiť rozbor, ale nechcú ho, pretože moja studňa nespĺňa požiadavky na vodný zdroj.“
Ďalšou možnosťou bolo kupovať vodu certifikovanú, balenú v 25-litrových nádobách priamo od dodávateľa. Ani tá však nariadeniu nevyhovuje.
„Hygienici vravia, že nie je tečúca," hovorí Žúbor. „A čo, z barela netečie? Sype sa? Veď ju používajú v lekárňach, bankách a kade-tade na pitie. Ja by som ju používal len na utretie pultu a umytie rúk. A ešte musí byť aj zohriata na 45 stupňov. Šľak aby to trafil. Stále tvrdia, že voda nie je tečúca, že musím kopať."
Nepriateľ mikrób
Jediným riešením je prípojka na obecný vodovod. „Chcel som, aby mi urobili rozbor vody z terajšieho konca vodovodu. Zamietli, vraj rozbor musí byť z vodovodného kohútika v predajni,“ približuje Žúbor ďalší problém.
Nakoniec by pristal aj na toto riešenie. Keď vypadne elektrina, nejde mu čerpadlo a vodu z vlastnej studne nedostane. Preto by sa mu obecná voda zišla. Kopať 50 metrov sa mu moc nechce, ale keď treba, tak treba.
„Keď som sa bol na Oravskej vodárenskej spoločnosti pýtať, či ma napoja, tak povedali, že nie. Vraj je tam tenká hadica a keby pokračovala ďalej až ku mne, tak by sa voda prehrievala a tvorili by sa mikróby. Predtým bolo kúsok odo mňa šrotovisko. Robila tam žena. Pila vodu z vodovodu. Vtedy ich kvalita vody nezaujímala? Ona mohla umrieť?“
Iní môžu, ja nie?
Záujemca o legálne podnikanie nechápe, ako je možné, že mobilné stánky, ktoré sú bežne pri cestách a na jarmokoch, tečúcu vodu nemusia mať.
A pritom predávajú nielen korbáče, ale aj pečenú klobásu a rôzne iné jedlá, priamo pripravované v stánku. Hygienici mu povedali, že keby mal stánok kolesá, tak tečúcu vodu nemusí mať.
Jozef Kereškéni, vedúci oddelenia výživy na RÚVZ, povedal, že mobilné stánky sa využívajú na jednorazových podujatiach, ako sú letné slávnosti, jarmoky, telovýchovné akcie a stretnutia mládeže.
Musia byť vybavené jednoduchými zariadeniami s tečúcou pitnou vodou na umývanie. Ak sa pripravujú pokrmy, tak voda musí byť zohriata na 45 stupňov. Upozornil však, že ak stánok nie je možné napojiť na zdroj tečúcej vody, možno donášať vodu v nádobách na to určených.
Žúbor teda uvažuje, že na stavbičku namontuje staré kolesá z autobusu. „Veď klamať sa dá. Ale budeme všetci klamať? Chcem legálne podnikať, no nemôžem. To je šikanovanie.“
Ako funguje kontrola?
Paradoxom je, že keď predajca splní podmienky určené RÚVZ, práca tohto úradu skončila. Kontrolu dodržiavania podmienok má na starosti Regionálna potravinová a veterinárna správa. Tento úrad tiež kontroluje ďalšiu vec.
Pojazdný stánok by jej mal nahlásiť, kde bude predávať potraviny, aby ho pracovníci mohli ísť skontrolovať.
Či si túto povinnosť plnia všetci poľskí predajcovia mäsa, pojazdné predajne mlieka a stánky na kolesách nielen v Zázrivej, ale na celej Orave, je otázne. A o predaji korbáčov z ruky popri ceste je škoda hovoriť.
