NÁMESTOVO. Tabuľa je na budove Katolíckeho domu na Hviezdoslavovom námestí. Hoci sú na nej uvedené iba štyri mená - biskup Ján Vojtaššák, rehoľná sestra Zdenka Schelingová a kňazi Viktor Trstenský a Štefan Šmálik, má byť spomienkou na mnohých ďalších väznených a prenasledovaných pre vernosť kresťanskej viere, slobode a demokracii.
Netrpeli pre ideológiu
Na slávnosť odhalenia a požehnania tabule prišli prvú júnovú nedeľu aj mnohí ešte žijúci svedkovia doby alebo potomkovia a rodiny nespravodlivo súdených a ponižovaných v komunistickom režime. Ako povedal vikár Spišskej Kapituly Anton Tyrol, obete komunizmu netrpeli pre ideológiu. „Trpeli pre lásku k Bohu, človeku a národu, nie preto, že nechceli mať nič spoločné s režimom.“
Aký bol svet týchto ľudí, ktorí prechádzali z jedného väzenia do druhého? „Ich život bol plný ideálov, nádeje a lásky. A nechceli robiť kompromisy, čím urobili veľa pre našu slobodu.“
Nebojme sa princípov
„Sloboda je tam, kde sú zdravé zásady,“ hovorí Anton Tyrol. My si niekedy myslíme, že sloboda je v tom, že môžeme robiť čo chceme, že si môžeme zvoliť hocijaké prostriedky na dosiahnutie cieľa. „Ale slobodu plnej ľudskej realizácie dosiahne iba ten, kto má rád princípy a zásady a kto podľa nich žije. Sloboda ryby nie je v tom, že bude chcieť plávať na suchu, sloboda vlaku nie je v tom, že bude jazdiť kade chce. Majme pevné zásady, nebojme sa princípov kresťanského života.“
Tri etapy prenasledovania
Jozef Habovštiak z Krivej pripomenul zhromaždeným množstvo perzekúcií obyvateľov Oravy, spomenul najmä väznených kňazov a obete násilnej kolektivizácie. Ako povedal, násilnícke akcie sa dotýkali troch oblastí - perzekúcie voči verejným činiteľom z obdobia Prvej Slovenskej republiky, prenasledovanie predstaviteľov katolíckej cirkvi, represálie voči roľníkom.
„Hoci slovenský národ druhú svetovú vojnu ani nezačal, ani neprehral, na malom Slovensku bolo po vojne vynesených viac rozsudkov smrti, ako v samotnom Nemecku, ktoré bolo jej hlavným aktérom. Komunisti si privlastnili absolútnu a bezhraničnú moc. A tam, kde uznali za vhodné, vymysleli nepriateľa, zinscenovali rôzne hnutia a falošné skupiny, ktoré ani nikdy neexistovali, čo malo zdôrazniť ich dôležitosť a moc a držať a živiť v ľuďoch strach. No a zároveň vyniesť na tribúnu iného Boha, svojho a hlavne seba.“
Živé svedectvá doby
Živé svedectvo o zatýkaní Mons. Viktora Trstenského predniesol pri odhaľovaní tabule Viliam Maretta z Dolného Kubína. Na prvýkrát si síce veriaci kňaza ubránili, ale otec Viliama Marettu ako organizátor vzbury bol uväznený a on sám musel narukovať do vojenských táborov nútených prác.
Kňaz Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, sedel vo väzení s viacerými ľuďmi z Oravy. Zdôraznil, že utrpenie tej doby nesmie byť zabudnuté. „Socializmus nebol len o stavaní nových budov, ale aj o mozoľoch, vymývaní mozgov a najmä sŕdc. Okrem prenasledovania pre vieru trpeli mnohí za to, že chceli lepší a spravodlivejší svet.“
Europoslanec Miroslav Mikolášik vyzval k ostražitosti aj v dnešných časoch. „Vtedy to boli komunisti, ktorí útočili na našu vieru a uplatnenia sa veriacich vo verejnom živote. Dnes sa z mnohých krajín sveta šíri k nám praktický materializmus, ktorý k Bohu nemá blízko, a militantný liberalizmus, ktorý ničí napríklad aj inštitút rodiny.
Svedkovia viery
biskup Ján Vojtaššák (1877 - 1955) - ako 74-ročný bol odsúdený na 24 rokov, vo väzeniach a v internácii prežil viac ako 15 rokov
rehoľná sestra Zdenka Schelingová (1916 - 1955), dnes už blahoslavená – bola odsúdená na 12 rokov väzenia, po necelých troch zomrela na následky mučenia a neľudského zaobchádzania
kňaz Štefan Šmálik (1908 - 1991) - odsúdený na 14 rokov a vo väzeniach strávil viac ako 10 rokov, potom pracoval v mlyne ako pomocný skladník, až neskôr mohol nastúpiť do pastorácie ako kaplán
kňaz Viktor Trstenský (1908 - 2006) - vo väzeniach prežil takmer osem rokov a neuveriteľných 42 rokov musel byť mimo pastorácie
