TRSTENÁ. Pred troma rokmi som sa pustil do skúmania a odkrývania veľkomoravského pútnického chrámu, teda jeho základov. Som presvedčený, že je to miesto, ktoré historici, archeológovia a cirkev hľadajú už 1150 rokov. Archeológom a predstaviteľom mesta Trstená som nechal odkryté tri sondy do múrov základov v nádeji, že mi pomôžu v tomto projekte. Nanešťastie sa stal úplný opak. Už viac ako rok mám úplný zákaz pokračovať v prácach na tomto mieste.
A na odkrytie celých základov mi chýba málo. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorí mi pomôžu. Dr. Furman z Pamiatkového Úradu v Žiline, ako archeológ, v predbežnom skúmaní nepotvrdil ani nevyvrátil môj projekt. Jeho skúmanie bolo založené len na troch sondách základových múrov, ktoré som nechal odkryté. On navrhuje ďalšie skúmanie tohto náleziska.
Prečo sa terajšia Trstená stala spomínaným centrom v našej histórií? V zásade, západná rímsko-katolícka cirkev mala zákon o pôsobení kňazov a misionárov na každom území, opátstve alebo v kniežacom sídle. Tento zákon im umožňoval pôsobiť tam len tri mesiace. Potom sa museli premiestniť.
Terajšie územie Slovenska patrilo pod Pasovské opátstvo, ktorého hranice siahali až po rieku Váh. V tých časoch bolo na území od Visly až po Váh sústredené silné pohanstvo, ktoré patrilo do teritória kráľa Rastislava. On označil za nerušené miesto bez dosahu opátstva terajšiu Trstenú. Na jej území dal vybudovať kláštory nazývané Villa Eremi, ako aj veľkomoravský kostol a pravdepodobne aj jeho kráľovské sídlo. Toto všetko bolo zničené v roku 1241 Tatármi. V Trstenej neostalo ani jedno osídlenie.
Sv. Konštantín a Metod v Trstenej mohli nerušene pôsobiť 40 mesiacov. Potom si museli dať potvrdiť svoje misijné práce pápežovi, ako aj vysvätiť kňazov a diakonov. Sv. Metod sa na Veľkú Moravu vracia ako biskup, kde mohol nerušene pôsobiť až do smrti.
Historici sa podľa mňa mýlia, keď tvrdia, že veľkomoravský chrám mohol byť na Devíne, v Mikulčiciach alebo v Nitre. Veľkomoravský chrám mohol byť len na mieste bez dosahu opátstiev na celé desaťročia. Tým miestom bola terajšia Trstená.
Dôležitým dôkazom je pútnický, pápežom korunovaný, zázračný hovoriaci erb mesta Trstená, obraz ktorého sa mi podarilo po 15 rokoch pátrania identifikovať a potvrdiť. Tento obraz, ktorý nakreslil evanjelista Lukášom, si priniesli so sebou sv. Konštantín a Metod, aby im pomáhal pri misijnej činnosti. Historici tvrdia, že ide o siedmy stratený obraz sv. Lukáša. Tento obraz sa momentálne nachádza v Litve. Ak si to budú ctitelia Najsvätejšej Bohorodičky žiadať a prosiť, obraz sa môže vrátiť na pôvodné miesto.
Autor: Ľudovít Kolodej
