DOLNÝ KUBÍN. Catherine, Sebastiano, Edward a Kannus. Štyria vysokoškoláci z rôznych kútov sveta sa v prvý júnový týždeň stretli v Dolnom Kubíne, aby študentom Strednej odbornej školy obchodu a služieb porozprávali, ako to u nich doma beží.
Bez stresu
Sebastiano z Ríma, ktorý chce byť novinárom ako jeho otec aj starý otec, vedel toho o Slovensku najviac. „Maturoval som z dejepisu,“ povedal. Malajzijčan Edward šiel do krajiny, o ktorej v živote nepočul. „V západnej Európe mám veľa priateľov, no o východnej a strednej som toho veľa nevedel.“
V Severnej Karolíne, odkiaľ prišla Catherine, si stále myslia, že Slovensko je súčasťou Československa. Návštevu z cudziny uchvátila príroda a zachované pamiatky. „V Ríme je chaos, hustá premávka a neporiadok,“ hovorí Sebastiano. „Páči sa mi vaša príroda a pokojný životný štýl.“ Číňanka Kannus žije v Hongkongu. „Je plný mrakodrapov a stresu. Slovensko je nádherné. Cítim sa tu uvoľnene.“
Oravské noviny po čínsky.
Rozdiely
Na podujatiach Anglického týždňa sa zúčastňovali najmä študenti, ktorí budú na rok maturovať z angličtiny.
„Sú približne v našom veku, no sú medzi nami rozdiely,“ povedala o cudzincoch Barbora Gustiňáková z Dolného Kubína. „Sú dravejší, učenlivejší a viac sa o všetko zaujímajú. Je to pre mňa inšpirujúce. Čo sa týka angličtiny, naša úroveň je v porovnaní s nimi dosť biedna. Asi sme lenivejší, vieme, že sa zrejme zamestnáme na Slovensku, tak si myslíme, že to nepotrebujeme.“
Netypické vyučovanie oceňuje aj Jakub Blašťák z Oravského Podzámku. „Vidím v tom veľký prínos. Mohol som sa zoznámiť s kultúrou iných krajín, najviac ma zaujala Malajzia. Sú nabudení učiť sa a niečo naučiť aj nás.“
Kannus (spodný rad štvrtá zľava), vedľa Sebastiano, Edward a Catherine so študentmi dolnokubínskej hotelovky na Oravskom hrade.
Dobrovoľníci
Všetci vysokoškoláci popri štúdiu dobrovoľne pracujú. A čím by chceli byť? Američanka Catherine: Nie som si istá, ešte ma čakajú tri roky na univerzite. Rada by som pracovala pre neziskové organizácie. Doučujem študentov z nižších príjmových skupín a chcela by som v tom pokračovať.“
Sebastiano: Vyštudoval som históriu, no v krvi mám novinárčinu po otcovi a dedovi. Je to zaujímavá, no náročná práca. Ak si zlepším angličtinu a naučím sa iné jazyky, myslím si, že budem schopný ju robiť. No bude ťažké nájsť si v Európe dobrú prácu počas krízy.“ V médiách sa po skončení štúdia jazykov vidí aj Číňanka Kannus. „Keďže milujem fotografovanie, rada by som sa čiastočne živila aj ako fotografka.“
Chemik Edward bude po návrate do Singapuru hľadať prácu v obore. A vo voľnom čase pomáhať neziskovej organizácii učiť deti so sluchovým postihnutím. „Dobrovoľníctvo je mojím hobby.“
Mladí vlastenci
Zahraniční študenti prišli na hotelovku cez medzinárodnú organizáciu AIESEC zásluhou bývalej žiačky Kristíny Fischerovej, ktorá študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave. „Obava komunikovať v angličtine je dosť veľká, je to náš národný problém,“ povedal zástupca riaditeľa školy Peter Ištván. „Keď to nemám povedať gramaticky správne, radšej nepoviem nič. Cieľom bolo nakopnúť budúcich maturantov a zmierniť ich obavy rozprávať.“
Ďalším prínosom je multikultúrálna výchova. „Keďže ani jeden nie je učiteľom, prekvapilo ma ich sebavedomé vystupovanie a hrdosť na vlastnú krajinu, a to majú okolo dvadsať. Radi by sme v projekte pokračovali. Aj keď vedomostne sa naši žiaci nemôžu porovnávať s bilingválnym gymnáziom, bodovali sme spontánnosťou.“
Oravci sa nenechali zahanbiť, denne plná prezenčka potešila angličtinárku Tatianu Rešovú.
„Žiaci si pripravili program o našich tradíciách. Jedna žiačka prišla sama od seba oblečená v kroji. Bolo vidno, že bol o dve čísla väčší, no vôbec to nevadilo. Syr, korbáče, žinčica aj halušky mali úspech. Všetko pojedli, tak im chutilo. A odchádzali nadšení. Chcem tým povedať, že aj neverbálna komunikácia je dôležitá. Nie vždy je to o tom, ako brilantne sa dokážeme vyjadrovať.“
Päťdňový pobyt zahraničných študentov v Dolnom Kubíne spolufinancovala škola.
