Lebo toto s kultúrou či dobrým výkonom nemá nič spoločné, pretože nikdy by som nepovedal, že na „dobrú“ show sa treba ísť pozrieť do kostola.
Ako som spomínal, bol som na koncertoch rôznych kapiel, v divadle či múzeu. A bol som ohromený. Keď som bol na svätej omši minulý štvrtok na Božie telo a keď pridám jedno písmeno, dostanem veľmi podobné slovo. Bol som ochromený. Ochromený a paralyzovaný tým, čo sa pred Kristovým oltárom odohrávalo.
S priateľkou sme navštívili kostol bratov jezuitov na Františkánskom námestí. V hlavnom meste chodievame do kostola často a striedame kostoly. Po predchádzajúcej, pomerne dobrej skúsenosti s jezuitmi, sme sa tam v tento sviatok vybrali znova. Daždivé a usmrkané počasie bolo predzvesťou katastrofy, aká v mojom duchovnom živote nemá obnovy.
„Sme na našej omši,“ spýtavo, no zaslúžene sa na mňa obrátila priateľka. Nervózne som pokrčil ramenami, nebol som si vôbec istý. Kázeň, z ktorej sa snažievam si niečo brať, bola hrozná. Lebo ak si kňaz stvorenie sveta doplní a prevráti na bájku v jeho réžii, tak sa to inak ani nazvať nedá. No to bol len začiatok.
Symbióza žalostného organistu a dehonestujúceho kňaza bola katastrofálna. Formulky, či už prefácie, kánonické modlitby, ale najmä pri premenení, sú nám veľmi známe a poznáme ich naspamäť. No nekončiace táraninky dlhovlasého muža prevrátili cirkevné normy naruby.
Aby toho nebolo málo, tak držanie tela i svätých predmetov bolo úplne odfláknuté a bez úcty. Prišlo mi to, akoby sa tento pánko, ktorého je, podľa mňa nazvať kňazom trúfalé, niekam ponáhľal a to, že musí s nami „trčať“ v kostole, mu nie je po vôli.
Lakmusovým papierikom mojej odolnosti boli gestá. Gestikulácia je veľavravná a aj tá jeho bola. Vtedy som to nevydržal. „Už tu nikdy neprídem.“ Nenamietala. A práve gestikulácia, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani dobrý krčmový rozprávač, mi otvorila oči a zarmútila ma.
Do kostola chodievam rád. Kvôli sebe, kvôli Bohu, kvôli inej atmosfére a čerpaniu pokoja. Zvykol som si, že je tu toľko rušivých elementov, že moje sústredenie je mizivé. A tak zatiaľ v súboji proti vlastnej nesústredenosti a pozemskosti prehrávam s bratislavskými omšami na plnej čiare.
