DOLNÝ KUBÍN. „V obci je 255 rodinných domov, z toho 210 obývaných, 29 neobývaných a 16 novostavieb,“ napísala na konci roka 2012 krušetnická matrikárka Alžbeta Páterková.
Je to veľa alebo málo?
„Ťažko povedať,“ hovorí starosta Jozef Stančík.
Naháňajte kohosi
Prázdne domy sú roztrúsené po celej Krušetnici. „Ľudia, ktorí v nich bývali, zomreli alebo odišli,“ povedal starosta.
„Mnohí dediči by ich aj predali, no nemajú majetkovo usporiadané pozemky pod nimi. Je to škoda, pretože viem o záujemcoch, aj z iných dedín. No nedá sa nič robiť. Naháňajte kohosi, aby to predal za každú cenu.“
V jednom z domov býval bezdomovec z vedľajšej dediny. O väčšinu sa majitelia starajú.
„Musia. Keď prídu zaplatiť daň, dostanú písomné upozornenie, aby si nehnuteľnosť udržiavali. Dbáme o to, aby si aspoň dvory pokosili.“
V prázdnom dome (vľavo) v Krušetnici našiel útočisko bezdomovec z vedľajšej dediny.
Z Jasenovej Zázrivá
„Keď idete po hlavnej ulici, je ich tam spústa,“ hovorí jasenovský starosta Rajmund Bradík. „Dokopy možno dvadsaťpäť. Centrum zakapáva a z Jasenovej sa začína stavať Zázrivá. Čo s tým narobíte, je to súkromné vlastníctvo. Máme dom, z ktorého ostala doslova iba kôpočka. Chceli ho kúpiť viacerí záujemcovia, no vlastníci ho nechceli predať. Nemôžeme ich za to súdiť, majú na to právo.“
Starostu trápi, že nové domy potom vyrastajú najmä po krajoch dediny. „Ľudia stavajú doslova po peklách. Nie sú tam cesty, inžinierske siete, nie je tam nič. Pre obec nie je jednoduché urobiť cestu kilometer za dedinou. Každý má právo povedať, že chce žiť ako ostatní, no je to zložité.“
Dve staré budovy z centra Jasenovej predsa len zmiznú. „Nahradia ich nové domy, z čoho máme radosť,“ dodal starosta, dúfajúc, že prvé lastovičky pritiahnu ďalšie.
Hlavná ulica v rodisku Martina Kukučína.
Perfektne zachované
„Nemáme s tým problém,“ povedal starosta Zákamenného Milan Vrábeľ.
Rovnako ako najväčšia oravská obec je na tom Vavrečka pri Námestove. Zo 440 domov je prázdnych 24.
„Máme iba jednu zrúcaninu nad kostolom, o ktorú sa nikto nestará,“ povedal starosta Ladislav Šnapko. „Ostatné sú perfektne zachované. Majitelia chodia tak raz za týždeň - pokosiť, vyvetrať či urobiť guláš.“
Sedliacka Dubová má 180 domov, z toho 25 neobývaných. Bolo ich viac, majitelia si ich postupne zrekonštruovali. „Nový je nový, ale kto nemá pozemok, lacnejšie ho vyjde prerobiť si starý dom,“ povedal starosta Ladislav Tomáň.
Zoznam neobývaných domov má starosta na úrade. „Chodia sa na ne pýtať. Vždy im dám súpisné čísla a keď sa im niektorý zapáči, odkážem ich na majiteľa. Niekto môže namietať, že na ne zbytočne upozorňujem zlodejov. No čo už ukradne v opustenom dome. Je v našom záujme, aby tu ľudia prišli bývať. Aj dedina je krajšia, keď v nej nie sú opustené a schátrané stavby.“
Ako všade
Podľa majiteľky realitnej kancelárie Márie Žondovej, Orava v počte prázdnych domov nevybočuje z priemeru.
„Nedostatok pracovných príležitostí núti ľudí odchádzať za prácou a zanechávať svoje domovy prázdne všade na Slovensku. Môže sa zdať, že Orava v porovnaní na počet nehnuteľností má viac domov neobývaných, no je to len subjektívny pocit. Pri porovnávaní musíme zobrať do úvahy regióny podobného charakteru. Situácia na Orave sa zaraďuje do priemeru.“
Žondová súhlasí s tvrdením, že záujem o kúpu starších nehnuteľností väčšinou brzdia komplikované vlastnícke vzťahy.
„Áno, môžem povedať, že na Orave je dosť neusporiadaných vzťahov k nehnuteľnostiam, resp. príliš veľa vlastníkov, ktorí nevedia nájsť spoločnú reč a namiesto ťahania za jeden koniec vytvárajú niekedy nezmyselné boje. Nemysliac alebo nevediac, že hodnota ich neudržiavanej nehnuteľnosti postupom času klesá.“
Hlavný ťah v Nižnej vedie cez tzv. starú dedinu.
Trend je stavať, nie prerábať
Kupovať staršie domy dnes nie je moderné. Trendom sú nové.
„Keď si zoberieme fakt, že ceny na realitnom trhu dosiahli dno, v spojení s tým, že majitelia často očakávajú za svoje nehnuteľnosti sumy nezodpovedajúce realite a trhovým podmienkam, potom sa, samozrejme, záujem verejnosti skôr uberá smerom ku kúpe pozemkov a výstavbe nových domov, a to najmä nízkoenergetických. Kupujúci nielen ušetria prvotný náklad za kúpu a rekonštrukciu, ale vďaka modernejším technológiám použitým pri výstavbe aj mesačné náklady za prevádzku domu. A je neprehliadnuteľné, že tieto domy sú vďaka menšej spotrebe energií aj oveľa priateľskejšie k prírode.“
Mária Žondová predpokladá, že pri takomto spôsobe uvažovania ľudia ušetria od 20- do 70-tisíc eur, v závislosti od veľkosti stavby.
„Nech sa nikto nehnevá, ale malo by to byť ako v Amerike,“ povedal Jasenovčan, ktorého sme stretli v dedine. „Roky nebývaš, zbúrať alebo niekomu dať. Dediny by boli určite krajšie.“
