ORAVSKÝ BIELY POTOK. Obec začala renovovať centrálny kríž na miestnom cintoríne. Pochovaní sú tam kňazi. Reštaurátorské práce budú pokračovať aj na ďalších plastikách. Opravy pamiatky z roku 1828 sa chytil Poliak Stanislaw Dziur. V dedine zatiaľ vyrábal len nové sochy na kamenárskych plenéroch.
Pozornosť aj starým
„Máme dlhoročnú kamenársku tradíciu, na ktorú môžeme byť hrdí,“ hovorí starosta Ján Kaššák. „Robíme nové sochy, no staré nám chátrajú.“
V najhoršom stave sú plastiky nachádzajúce sa mimo dediny. Anjelom odpadávajú krídla, nejeden už prišiel aj o hlavu. Prvým zachráneným objektom je trojmetrový pieskovcový kríž v strede cintorína. Na rozpadávajúcom kameni sa dal prečítať len rok a jedno meno. Po tom, čo renovátor osekal opadávajúce časti a zoškriabal starú farbu, zviditeľnil sa aj latinský nápis. S prekladom pomohol miestny farár. „Je tam meno kňaza, ktorý ho dal postaviť, rok, kedy ho postavili aj dôvod.“
Pod kameňmi ležia kňazi
Veľa Oravskobielopotočania nevedeli ani o dvoch kamenných platniach nachádzajúcich sa pred krížom. „Hovorilo sa, že sú tam pochovaní kňazi, ale žiadne zmienky o tom neboli,“ hovorí Ján Kaššák. Reči potvrdil reštaurátor, ktorý jednu z platní vyčistil, aby bolo písmo čitateľné. „Je to akoby náhrobný kameň, síce bez kríža, ale sú na ňom napísané všetky podstatné informácie. Je tam pochovaný Matúš Zárubský, piaty kňaz v našej farnosti, ten, ktorý dal vyrobiť aj hlavný kríž. Pôsobil u nás od roku 1815, zomrel v roku 1830.“
Miestom, kde sa nachádzajú aj kamenné tabule, vedie hlavný chodník naprieč cintorínom. Obec zvažuje, že platne premiestni inam, na dôstojnejšie miesto.
Na druhej tabuli sa písmo nezachovalo, nedá sa teda vylúčiť, ale ani potvrdiť, či pod ním bol pochovaný niektorý z ďalších kňazov.
Obec chce v úpravách kamenných náhrobkov pokračovať. „Je to najstaršia časť cintorína. Kto vie, čo ďalšie nám pieskovcové náhrobky prezradia,“ hovorí starosta. Reštaurovaním v blízkej budúcnosti prejde aj socha sv. Jozefa s Ježiškom s pôvodnou kamennou ohradou nachádzajúca sa za kostolom. „Je to jedna z našich najkrajších plastík, musíme ju zachrániť.“