KRUŠETNICA. Už počas základnej školy skúšala atletiku a volejbal. Tieto športy robila Judita Olešová skôr rekreačne. Ku pretláčaniu rukou sa dostala náhodne. Dnes sa môže pochváliť titulom majsterky Slovenska na ľavú a pravú ruku.
Armwrestlingu sa venujete aktívne od roku 2010. Ako sa zmenil váš život?
Otvorili sa mi hlavne dvere do sveta. Za tri roky som pocestovala takmer celú Európu, spoznala nových ľudí a zdokonalila sa v jazyku. Mám veľa zážitkov, ktoré by som inak nikdy nezažila. Na druhej strane je niekedy náročné skĺbiť školu, tréningy a diéty pred súťažou. Cesta za úspechom býva však ťažká.
Vďaka tomuto športu si budujem charakter a pevnú vôľu. Je ľahšie ísť niekam na kávu ako tvrdo pracovať v posilňovni. Kamaráti mi niekedy vyčítajú, že nejdem s nimi. Mňa však baví trénovať a vidieť na sebe výsledky.
Kde vám učaroval dosť netradičný šport pre dievčatá?
Dostala som sa k nemu úplnou náhodou. Mamina veľa schudla a začala chodiť do posilňovne. Tu sa spoznala s mojou súčasnou trénerkou Snežanou Babajevovou. Tá ma neskôr oslovila, či by som nechcela vyskúšať armwrestling.
Niekoľkonásobná majsterka sveta a Európy v pretláčaní rukou mi povedala, že mám na ten šport vynikajúcu genetiku. Spočiatku mi prišlo divné, že dievča a pretláčanie. Keďže rada športujem, vyskúšala som to.
Rodina a okolie vás podporuje?
Všetci, až na moju babku. Tá sa vždy bojí, že si zlomím ruku. Hovorí, že žena potrebuje obe ruky zdravé. Veľkou podporou sú moji rodičia. Všetky súťaže mi financujú z vlastných zdrojov.
V zbierke už máte niekoľko medailí. Ktorú si ceníte najviac?
To je ťažké povedať. Každý úspech ma stál veľa úsilia. Všetky majú pre mňa veľkú hodnotu. Najviac však zlaté medaily z majstrovstiev Slovenska a z medzinárodných súťaží. Potešilo ma aj piate miesto z nedávnych majstrovstiev Európy v Litve.
Príprava a zážitky zo súťaží.
Tréningová jednotka pred majstrovstvami býva veľmi náročná. Je to podujatie na veľmi vysokej úrovni a každý chce byť ten najlepší. V posilňovni som trávila viac hodín, niekedy až nad rámec síl. Motivácia však bola veľká.
Reprezentovať Slovensko je pre mňa vždy veľkou cťou. Za stolom je potrebné mať vždy agresiu a adrenalín v sebe. V živote zas naopak. Človek musí byť pokojný a rozvážny. Vždy sa riadim heslom fair- play. Medzi súpermi máme veľmi dobré vzťahy.
Kde cítite ešte nedostatky?
Sú to hlavne štarty. Niektorí pretekári sú rýchli a potom mám čo doháňať.
Aké súťaže vás čakajú v najbližšej dobe?
Koncom júna sú majstrovstvá Slovenska seniorov a potom medzinárodná súťaž v Belgicku. Peknou bodkou by boli majstrovstvá sveta u našich severných susedov v Gdaňsku.
Ktorá trofej je pre vás motiváciou v armwrestlingu?
Ja si veľmi cením každú medailu, ale mojim snom je kov z majstrovstiev Európy.
