BREZOVICA. Pred viac ako sto rokmi odišli mladí manželia z Liesku za prácou do Chorvátska. Na rodnú Oravu sa už nevrátili. Ich vnuk Zlatko Jevák stál pred osemnástimi rokmi za zrodom Matice slovenskej v Záhrebe.
Za lepším životom
Písal sa rok 1902, na Orave sa nežilo ľahko. Jedna rodina o-dišla na skusy do sveta. Usadila sa v Chorvátsku. Našla lacnú pôdu a jednoduchší spôsob života. „Čoskoro za ňou išli aj moji starí rodičia,“ rozpráva Zlatko Jevák, dnes už 88-ročný potomok oravských vysťahovalcov a predseda Matice slovenskej v Záhrebe. „Kúpili si kúsok zeme, pestovali zeleninu, živili sa poľnohospodárstvom. Domov sa viac nevrátili. Rýchlo si zvykli na tamojší život.“
Zlatko Jevák hovorí plynule slovensky. „Babka trvala na tom, aby sme doma rozprávali po slovensky,“ hovorí. „Najskôr som chodil do česko-slovenskej školy. Učiteľ bol Čech, takže s ním sme veľa po slovensky nehovorili. Gymná-zium som už študoval v chorvátčine. Ale slovenčinu som doma počúval stále.“
Vysťahovaní Slováci založili v Chorvátsku dve dediny, Meďurič a Lipovľany. Dodnes majú prívlastok slovenské.
Rýchly rozvoj
Zlatko Jevák bol na Orave prvý raz pred osemnástimi rokmi. Znovu ju navštívil v roku 2002. V Trstenej vtedy chorvátska matica v spolupráci so slovenskou robila akciu pri príležitosti stého výročia odchodu Oravcov do Chorvátska.
Zlatko Jevák, predseda MS v Záhrebe (vpravo), a starosta Brezovice Marián Ujmiak.
„Orava je krásna,“ hovorí. „Pred sto rokmi bola určite iná, rýchlo sa rozvíja. Aj pred osemnástimi rokmi vyzerala inak. Neviem si však predstaviť, že by som tu žil. Predsa len, človek má domov tam, kde sa narodí, tu mám len korene.“
Uchovávanie slovenčiny
V Chorvátsku v súčasnosti funguje jedenásť spolkov Matice slovenskej. V Záhrebe založili deviatu, po nej nasledovali ďalšie v Lipovľanoch a Maďuriči. Cieľom ich zakladania je zachovávanie slovenčiny a slovenskej kultúry v povedomí potomkov Slovákov. „Chceme udržať slovenčinu medzi ľuďmi, aj mladými,“ hovorí Zlatko Jevák. „Pravidelne si pripomíname rôzne výročia Slovákov, organizujeme spoločenské akcie, vydávame knihy. Väčšinou v chorvátčine, ale máme už aj v slovenskom preklade.“
Začiatky pred osemnástimi rokmi neboli jednoduché. Problémy mali zakladatelia najmä s priestormi, kde by sa mohli stretávať.
„V Záhrebe je Dom Českej besedy, ktorý pred rokmi stavala česká a slovenská menšina. Keď sa však štáty rozdelili, Slováci nedostali nič. Sme v tejto budove, ale musíme si za ňu platiť. Verím však, že sa to čoskoro zmení.“
Bulhar aj Talian
Slovenský spolok v Záhrebe spolupracuje s ďalšími osemnástimi iných národností, ktoré fungujú v tomto meste. Spoločne robia rôzne akcie, organizujú stretnutia, výlety, aby sa vzájomne oboznamovali s inými kultúrami. Skupinu chorvátskych matičiarov, ktorá nedávno navštívila Slovensko, dopĺňali aj predstavitelia talianskej a bulharskej menšiny. „Orava je krásna,“ povedal Ivanov Raško z bulharskej menšiny v Chorvátsku. „Treba ju však udržiavať, aby bola stále atraktívna.“
Arnalt Osqar z talianskej menšiny bol na Slovensku prvý raz. „Moje predstavy boli o dosť horšie. Vidím však, že skutočnosť je úplne iná. Cítim sa tu ako doma.“
