Nedeľa 7. októbra 2012. Briallos - Caldas de Reis – Herbón. Vstávam za tmy. Čakám, kedy sa zobudí Mano a Stanley. Medzitým hľadám čiapku, ktorú som niekde zapotrošil. Neúspešne. Vyrážame. V noci pršalo, je zamračené, dobre sa ide aj napriek mlákam na cestách.
Podľa Mana International multicultural team opäť funguje. Ja však dodávam, že only small team. Predbiehajú nás viacerí cyklisti. Dnes chceme zájsť do ubytovne vo františkánskom kláštore v Herbone, ktorý je mimo trasy. Je to približne 30 kilometrov.
Upršaná pútnická lesná trasa pred Santiago de Compostela, vhodná aj pre cyklistov
Po piatich kilometroch, zväčša cez vinice, prichádzame do mesta Caldas de Reis. Je známe botanickým parkom, kaskádami pretekajúcich riek, minerálnymi vodami i histó-riou, ktorá sa datuje minimálne od obdobia 1500 až 1600 pred naším letopočtom. Po raňajkách odchádzame cez Rímsky most okolo stredovekej kaplnky San Roquge do polí a lesov. Roviny striedajú kopce. Stretávame už dosť veľa putujúcich.
V kláštore a v krčme
Kláštor Convento de San Francisko de Herbón sa nachádza na brehu rieky Ulla, je vzdialený asi dva a pol kilometra od mesta Pádron. Areál tvorí kostol, kláštor, nejaké úrady, ihrisko, bazén, záhrady, skleníky, les a skleníky, v ktorých pestujú najmä papriky Pimientos de Párdon. Sú to vyšľachtené chilli papriky, ktorých semiačka doniesli v 18. storočí mnísi z mexického územia Tabasco.
Súčasťou areálu je aj ubytovňa pre pútnikov do Santiaga. Spravuje ju Galícijské združenie priateľov ciest do Santiaga. Poslednú noc pred príchodom do Santiaga sa nás tam stretlo osemnásť z celého sveta – USA, Kanady, Austrálie, Južnej Afriky, Kórei, európskych štátov, najviac Nemcov.
Pohľad na časť kláštora Convento de San Francisko de Herbón
Bola to najlepšia ubytovňa, v akej som tento rok bol. Nie pre luxus, ale pre prístup, ochotu a organizáciu chodu. Poplatok za ubytovanie je dobrovoľný a celý sa minie na občerstvenie pre putujúcich v nasledovný deň.
Po večeri som z ubytovne odišiel na omšu v kláštore. Keď som sa vrátil, ubytovňa bola rozsvietená. Zvoním, búcham, no nikto neotvára. Asi sa bavia a nepočujú, myslím si. Snažím sa dostať dnu cez kostol. Po dlhom presviedčaní predstavených sa mi to podarilo. Vedú ma cez niekoľko miestností, púšťajú do veľkého dvora a zamykajú. Ubytovňa je z dvora otvorená. Dnu je však ticho, nikoho nikde. Čosi mi našepkáva, že kolegovia budú v krčme. Ale všetci?
Beriem čelovku a odchádzam von dverami, ktoré boli, chvalabohu, len pribuchnuté. Je tma ako v zamknutom kufri a ja nemám ani šajnu, kde je krčma a kde je vôbec najbližšia dedina. Samozrejme, vybral som sa opačným smerom. Pomohol mi až vodič jedného auta, ktoré som stopol. Pochopil, čo chcem, dokonca ma do krčmy vzdialenej približne dva kilometre aj zaviezol. Boli tam všetci, pozerali na futbal a veselo sa bavili.
Na futbale v bare v dedinke Herbón
Hral sa futbalový zápas najslávnejších španielskych futbalových klubov FC Barcelona a Real Madrid. Bolo zaujímavé sledovať fanúšikov. Jedni vyskakovali od radosti, druhí si trhali vlasy. Zápas skončil remízou 2:2. Videli sme úžasný futbal a zažili španielsku atmosféru zápasu v bare, kde dva znepriatelené tábory fanúšikov sa zmierili okamžite s odpískaním konca. Hneď potom dali stoly dokopy a hlučne o futbale diskutovali.
My traja zajtra končíme prvú časť nášho plánu, niektorí definitívne, tak v krčme robíme tržbu a pripíjame na zdravie, stretnutia i samotné Camino. Hospitalera - správcu ubytovne, cestou späť podopieram, dnes cestu poznám lepšie ja.
Leje ako z vreca
Pondelok 8. októbra 2012 Herbon – Pádron – Teo – Santiago de Compostela.
Ráno sa mi nechcelo z postele ani vstať. Nie preto, že by som sa nevyspal, ale vonku lialo ako z vreca. Hospitalero sa už prebral a púšťal nám, asi na upokojenie, len vážnu hudbu. Dážď neutíchal. Nohy i topánky si obaľujeme igelitmi, na hlavu si dávam igelitové vrecko. Vypadám ako prestárly Pinocchio, ešteže sa nevidím v zrkadle.
Vyrážame. Kráčame so sklonenými hlavami, pozeráme len pod nohy. Pamiatky a iné zaujímavosti sú dnes aj pre mňa druhoradé. Voľbu trasy a hľadanie značiek nechávame na prvého Mana, ten to tu pozná.
Pre nami je už len mesto Pádron a potom Santiago de Compostela vzdialené asi 27 kilometrov. To, že medzitým je aj veľa dediniek vrátane dedinky Teo s ubytovňou, je pre nás dnes tiež druhoradé. Zaujíma nás len dážď, jeho intenzita a kedy už konečne prestane. Preto aj Pádron len prechádzame bez dlhších zastavení.
Príchod ku kláštoru Convento de San Francisko de Herbón
Mesto Pádron je významné z hľadiska náboženského i historického. Tu sa mala zastaviť loďka s ostatkami apoštola Jakuba. Dokonca v kostole Santiago (Santiago je po španielsky sv. Jakub) je pod hlavným oltárom uchovávaný kamenný stĺp - pádron, ku ktorému bola loďka uviazaná. Mesto je tiež spájané s pôsobením Sv. Jakuba počas jeho učenia na tomto území.
Radosť a pocta vôli
Neviem, čím to je, že dnes sme si s ostatnými bližší, srdečnejší. Pri stretávaní a predbiehaní sa zabávame a často sa spoločne fotíme. Najmä pri míľnikoch, na ktorých sa vzdialenosť do Santiaga čoraz viac blíži k jednomiestnemu číslu. Siluetu katedrály v Santiago de Compostela je vidieť už zo vzdialenosti sedem kilometrov.
V Santiago de Compostela
Dážď pomaly prestáva, postupne sa zbavujeme igelitov na topánkach. Na slávne námestie Obradoiro a ešte pred slávnejšiu Katedrálu Sv. Jakuba vstupujeme pred piatou. Množstvo ľudí ma neprekvapuje, už som tu bol, viem, čo ma čaká. Putovanie je už značne komercializované, okrem pútnikov, z ktorých mnohí už krívajú, je tu aj kopa divákov, turistov i predavačov suvenírov, tiež niekoľko žobrákov.
Caldas de Reis - kostol v strede mesta
Počuť hrať gajdy, námestie sa po daždi leskne. Pridávame sa k ostatným pútnikom. Objímame sa a tešíme. V duchu vari každý ďakuje za to, že došiel. Čo cítim ja i ostatní, ťažko povedať. Istotne je to radosť i pocta vôli. Tiež cítim smútok, že niečo končí a niečo nové začína. Cítim úľavu i únavu. Ale tiež potrebu čím skôr sa prezliecť do suchého a umyť.
Znova začalo intenzívne pršať. Počasie nám doprialo iba desať minút pohody na námestí. Prichádzame do úradu katedrály, kde dostávame Compostelu, čo je akési potvrdenie, že sme svoje putovanie dokončili.
Do katedrály ale dnes nejdeme, zajtra na pravé poludnie sa zúčastníme slávnostnej pútnickej omše. Potrebujeme najprv v tom mravenisku ľudí, obchodov a ciest zohnať ubytovanie. A navyše, podľa starej pútnickej tradície pred oltár i k hrobu Sv. Jakuba má pútnik i putujúci prísť nielen čistý duchom, ale aj oblečením, čo ani jeden z nás nespĺňa.
Večer sme si v ubytovni navarili spoločnú večeru, zapili kilometre pivom a dlho do noci si v teple užívali koniec prvej časti nášho putovania. Po jednom dni oddychu v Santiago de Compostela nás čaká ešte cesta do Finisterre – na Koniec sveta.
Compostela - potvrdenie, že sme svoje putovanie dokončili a katedrála bola cieľom našej cesty
Autor: Pavol Papp
