Zaujal ma, napríklad, jeden fanúšik na facebooku, akú má starosť o životné prostredie. Zareagoval na hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, keď chcelo upozorniť na korupciu v našom štáte zaujímavou akciou. Do vzduchu malo vypustiť 500 balónov so symbolickými miliónovými bankovkami, pretože Slovensko vraj prichádza kvôli korupcii ročne o 500 miliónov eur. A v celoeurópskom meradle obsadilo tretie miesto v rebríčku najskorumpovanejších krajín.
No a ten fanúšik loboval, či by poslanci hnutia nemohli upozorniť na neduh spoločnosti inak, alebo vypustiť do vzduchu iba 50 balónov namiesto 500. Milé.
Ďalšia pozitívna informácia je, že minulý týždeň sa pohla aj kauza Čentéš, teda dvojročná kauza nevymenovania zvoleného generálneho prokurátora. Ibaže sa pohla naraz až tak rýchlo, že šéfka Ústavného súdu nepočkala ani na platnosť novely zákona, podľa ktorej postupovala.
Potešila aj správa, že Slovenská agentúra pre rozvoj obchodu a investícií aktuálne rokuje s piatimi zahraničnými investormi, ktorí by mohli vytvoriť na Slovensku tritisíc nových pracovných miest. Milé, držíme palce. O tých investorov sa však uchádzajú aj iné krajiny. V náš neprospech ale hrá nespokojnosť už súčasných investorov s vývojom v oblasti boja proti korupcii a kriminalite, nespokojnosť so zvýšenou netransparentnosťou pri verejnom obstarávaní, ako aj veľmi slabou vymožiteľnosťou práva.
Jednoducho mi vyšlo, že ak mám hľadať pozitívne veci, nemôžem hľadať v celospoločenskom meradle. A tak som to skúsila v blízkom okruhu. Nikto mi však nevedel povedať, aká informácia ho tento týždeň naladila pozitívne. Zareagoval iba synovec. Vraj si zachránil všetky dáta pre doktorandskú prácu. Ako? Keď mu minulý týždeň ktosi vykradol izbu vrátane notebooku, údaje mal zálohované v práci na externom disku. Milé.
No najpozitívnejšiu informáciu mi potom ponúkol jeden známy: Najväčšie šťastie vraj je, že vôbec žijeme. A samotný život je úžasná vec.
