Pripúšťam, že sa mi nepodarí vymenovať všetky výhody vyplývajúce zo súčasnej úrovne fungovania právneho systému na Slovensku, ale nedá mi „nepochváliť sa“ čerstvou skúsenosťou s výkladom niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka a stavebného poriadku. Najmä upozorniť na neuveriteľnú možnosť nadobudnúť cudzí pozemok pod čiernou stavbou jeho vydržaním.
Pokúsim sa zamyslieť nad touto absurditou, lebo pochopiť sa to zdravým rozumom nedá, čo však nie je podľa niektorých sudcov nevyhnutné a náš súdny poriadok s ním ani neuvažuje.
Subjektívny názor sudcu pri posudzovaní a pochopení, prípadne odmietnutí či ignorovaní jednoznačných dôkazov je ideálnym prostriedkom pre rozhodovanie aj v prospech účastníka konania, ktorý zákony a práva iných permanentne porušuje.
Chcem na základe tejto skúsenosti ponúknuť verejnosti výhody, ktoré z nej vyplývajú, najmä pre tých, ktorí tento úžasný priestor môžu využiť, a ktorým v tom morálne zásady nebránia.
Začalo to chodníkom
Ako konkrétny dôkaz ponúkam jeden príbeh. Sused si napriek nášmu výslovnému - písomnému nesúhlasu vybudoval na našom pozemku odkvapový chodník okolo domu, aj popri ďalších neskôr vybudovaných objektoch (bez patričných povolení), prevažne tiež zasahujúcich alebo celých na pozemkoch iných majiteľov.
Keď sme sa ohradili, síce priznal, že pozemok je náš a poznamenal, že „veď chodník sa časom aj tak rozpadne“. Nemýlil sa, chodník je v súčasnosti už len sutina. Ale to mu nebránilo, na radu právnika, po desiatich rokoch, čo je podľa Občianskeho zákonníka lehota potrebná pre vydržanie nehnuteľnosti, poprieť vlastné vedomie, že pozemok je náš a vysloviť domnienku, že je jeho.
Jednoducho podal na nás žalobu o vydržanie predmetného pozemku a pochopiteľne v duchu zásad prijatých kompetentnými súdmi, pozemok mu bol prisúdený. Toto je fenomén našich zákonov: domnienka je povýšená nad platné majetkoprávne doklady a to, že sme za pozemok zaplatili a platili riadne dane, je nepodstatné.
Zbrane nie sú povolené
Ani spomínané písomné vyjadrenie k jednej zo stavieb, ktorá už mimochodom stála na hranici našich pozemkov, pochopiteľne bez predchádzajúceho povolenia, citujem: “...v prípade právneho nároku bude z Vašej strany upustené od vyčlenenia priestoru pod odkvap zasahujúci do nášho pozemku...“, nie je dôkazom, že sme si nárok na pozemok dostatočne jasne uplatnili.
A tak nielen, že sme prišli o časť nášho pozemku a sused ho dostal zadarmo, ale ešte musíme znášať súdne trovy. Tu sa natíska otázka: Ako sa dá ešte uplatniť zákonným spôsobom nárok na vlastný majetok? Písomná podmienka je nepostačujúca, zbrane nie sú u nás povolené a použitie násilia v akejkoľvek forme sa môže považovať za neprimerané. Ústava zaručujúca nedotknuteľné pravo na majetok sa týmto stáva druhoradým dokumentom použiteľným, v prípade tlače na jemnejší papier, na iný účel, nezodpovedajúci jej vážnosti.
Všetko je možné
Dokazovanie dobromyseľnosti, čo je jednou z podmienok vydržania, je podľa konzultácií s viacerými právnikmi veľmi zložité až nemožné, sú však sudcovia, ktorí s tým problém nemajú. K uznaniu dobromyseľnosti na slovenský spôsob stačí vyslovenie domnienky, že vec patrí tomu, kto si ju vedome na určitý zákonom stanovený čas požičal alebo ju ukradol a darilo sa mu to tajiť príslušnú dobu. Teraz už susedovi, povzbudenému podporou súdov, nič nebráni vydržať takýmto spôsobom aj ďalšie pozemky, na ktorých postupom času zrealizoval bez riadnych povolení a vedomia ich majiteľov niekoľko ďalších objektov.
Rady - nerady
Možnosti a výhody vyplývajúce z uvedeného: 1. ideálny stav na vyriešenie problémov s nelegálnymi stavbami našich rómskych spoluobčanov, záhradkárskych osád a všetkých majiteľov čiernych stavieb; 2. nadobudnutie cudzieho majetku nielen zadarmo, ale ešte aj získanie finančnej náhrady za súdne trovy, ktoré musí znášať pôvodný majiteľ; 3. zlegalizovanie stavieb postavených bez zodpovedajúceho povolenia alebo v rozpore s ním, dodatočným povolením (§ 88a zák. č. 50/1976 Zb.), čo má ďalšie nesporné výhody voči riadnemu stavebnému konaniu.
Odporúčam preto všetkým, ktorí majú ambície nadobudnúť cudzí majetok uvedeným spôsobom a nemajú zábrany ho uplatniť - neváhajte.
Mám dobrú, hoci nepríjemnú, radu aj pre skutočných vlastníkov akéhokoľvek majetku. Ak sa niekto v tomto, prepytujem, štáte rozhodne vás oň pripraviť súdnou cestou, vo vlastnom záujme sa svojich práv naň radšej vzdajte a dotyčného poproste, aby ho prijal ako dar. Vyhnete sa ponižujúcemu ignorantstvu zo strany tých, ktorí budú v spore rozhodovať a nakoniec budete aj tak obžalovaní a odsúdení za to, že ste niečo vlastnili, platili za to dane a ešte budete znášať súdne trovy.
Neprajem nikomu ten pocit bezmocnosti, ktorý vám na súde dajú patrične najavo, a na ktorej sa predstavitelia práva očividne zabávajú.
V prípade záujmu som ochotný poskytnúť kópie rozhodnutí okresného a krajského súdu vo veci, na ktoré sa môžu odvolávať tí, ktorí tieto úžasné možnosti nášho právneho systému budú chcieť využiť.
A na záver ešte jedno veľmi dôležité upozornenie: Pohŕdanie súdom je trestné!
Autor: Igor Krpelán
