NIŽNÁ. Štátny pedagogický ústav spustil pred tromi rokmi národný projekt Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov. Vyčlenil naň viac ako 16 miliónov eur. Cieľom bolo zabezpečiť kvalifikovaných učiteľov prvého stupňa v rámci výučby šiestich cudzích jazykov - angličtiny, nemčiny, ruštiny, francúzštiny, španielčiny a taliančiny.
Povinne áno, ale neskôr
Po tom, čo ministerstvo školstva nariadilo angličtinu ako povinný jazyk v treťom ročníku, hrozilo, že časť vyškolených učiteľov zostane bez práce.
„Šestnásť miliónov akoby sme vyhodili do vetra,“ hovorí profesorka Eva Kollárová, ktorá školila ruštinárov. „Medzi piatimi tisíckami pedagógov boli aj učitelia iných jazykov, nielen angličtiny. Sú to plne kvalifikovaní ľudia pripravení plnohodnotne učiť deti na prvom stupni cudzí jazyk.“
Po aprílovej konferencii k spomínanému projektu však možno svitá na lepšie časy všetkým jazykárom. Expertná skupina pri Štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) predostrela ministrovi požiadavky. Sú za dva jazyky, z ktorých jedným by na základnej škole určite mala byť angličtina, no prvý jazyk v tretej triede by deti mali mať možnosť si vybrať.
Minister školstva pripustil, že si školy budú môcť pri cudzích jazykoch vybrať. Možno už od septembra. „Musíme im dať trochu slobody a je tu aj požiadavka z nemeckých a francúzskych oblastí, chcú kvalitnú prípravu vo francúzštine alebo nemčine,“ povedal Čaplovič.
Nič, čo je nasilu, nie je dobré
„Nepoučili sme sa z minulosti,“ hovorí Eva Kollárová. „Pred rokom 1989 nás nútili učiť sa ruštinu a ničomu to neprospelo. Znovu sme sa k tomu vrátili, ale nie je to dobré.“
Eva Kollárová sa celý život venuje ruskému jazyku, jeho výučbe, píše knihy, učebnice. Na konferencii sa rozprávala s viacerými učiteľmi základných škôl. Potešili ju angličtinári. „Sú za výber jazykov. Chcú aj ruštinu, spomínali, ako sa ju kedysi učili. Prekvapili ma svojou žičlivosťou.“ Otvorene však hovorí, že sa jej nepáči, ako sa k niektorým učiteľom na prvom stupni správajú kolegovia z vyšších škôl. „Chcela by som, aby učitelia nestratili sebaúctu a boli kritickí. Aby zo školstva zmizlo priveľa autoritatívneho poníženia.“
Minister na konferencii spomenul aj plány zaviesť povinný cudzí jazyk nie od tretieho, ale už od prvého ročníka. S tým však profesorka nesúhlasí. „Malí prváčikovia sa predsa musia najprv naučiť poriadne materinský jazyk, písať v ňom, čítať. Až potom by mal prísť na rad cudzí jazyk.“
Obnovené zahraničné stáže
Do apríla projekt vzdelávania úspešne absolvovalo 779 učiteľov prvého stupňa a 115 druhého. Do septembra by mal ich počet stúpnuť takmer na 3300, z ktorých bude 2803 učiteľov angličtiny a 484 ďalších piatich cudzích jazykov. Národný projekt končí v marci.
„Päťsto absolventov strávi dvanásť dní v krajinách hovoriacich jazykom, ktorý študovali,“ hovorí Eva Kollárová. „Úspechom posledných dní je po dvadsiatich rokoch obnova zahraničných stáží. Desať pedagógov navštívilo Rusko. Možnosť vycestovať majú všetci učitelia jazykov. Verím, že to nie je len súčasnosť, ale aj budúcnosť.“
