Hovorím z vlastnej skúsenosti. Postretol som mnoho individuí, špeciálne tu, v Bratislave. V mojom živote sa málokedy stalo, že som sa bál k niekomu priblížiť. Nikdy sa mi nestalo, že by to na mne človek spozoroval a urobil prvý krok ku mne. Až minulú, športovo ladenú sobotu.
Nebol to deň ako každý iný. Organizačnému výboru, ktorého členom som bol i ja, nastal Deň D, a síce prvý ročník florbalového turnaja O pohár starostu obce Oravská Polhora. Kamoši z tímu navrhli, že by s nami mohol hrať aj pán kaplán. Párkrát sa v hale už objavil a šlo mu to nad očakávania. Preto som nevidel problém v tom, aby sa k nám pridal. Skôr v niečom inom.
Od môjho nedobrovoľného konca v sakristii som bol v kontakte s kňazmi málokedy. Tobôž nie na športovisku. Mal som obavy. No opadli ihneď, lebo priateľské „pri florbale som Martin“ zrovnalo so zemou moje absurdné predsudky ako Vezuv Pompeje.
Pán kaplán sa bez okolkov púšťal do debát. Veľakrát svojimi názormi prekvapil a trafil do čierneho. Nebál sa ponúknuť auto i pomoc s financiami a surovinami, ktoré sme potrebovali na turnaj. Nechcel vyčnievať z radu a tak neotáľal a dal si urobiť dres. Prispel dobrou hrou i charizmou. A to i napriek tomu, že tréningy nijako neobmedzili jeho pôsobenie v Božom chráme a na fare.
Stal sa jedným z nás. Nebadane, potichu, no nastálo. A nevadilo nám to. To, čo som kedysi bral ako nemožné, bolo teraz realitou. Nebojím sa povedať, že svojou prítomnosťou zmenil mnohé veci. Náš prístup sa zmenil, aj chovanie. Aj počet vybraných slov, ktoré sme pri hre často využívali, sa rapídne zredukoval. Ja som živým príkladom.
Najviac ma dostalo, že hoci musel ešte večer urobiť oznamy na Nedeľu dobrého pastiera, ostal s nami v bare, kde si s nami zaspieval na harmonike a počkal, kým my, ostatní, skončíme so svojimi nápojmi. „Nevadí, ráno vstanem skôr a urobím to.“
Človek je nástrojom v Božích rukách. Nie bábkou, ale nástrojom ducha, ktorý vie vydať nádherný a čistý zvuk. Kňazi sú, respektíve by aspoň mali byť takými nástrojmi. Môžeme byť len radi, že hneď tri takéto nástroje vo farnosti máme. Babky sa tešia, lebo je sympaťák, starších si získal vyzretými kázňami a nás mladých, športuchtivých, zasa dobrou technikou a priateľským postojom. Buďme radi, že je a chce byť jedným z nás.
