HABOVKA. Má deväť rokov, 183 kíl, na jeseň môže mať až 220 kíl a je na vrchole fyzických síl. Reč je o Valérovi, medveďovi, ktorý je ďalším aktérom projektu monitorovania šeliem telemetrickým obojkom. Na slovenskej strane projekt realizuje Správa TANAPu.
Vhodný jedinec
Valéra pracovníci Správy TANAPu sledovali od minulého roku. Poľský kolegovia z TPN dodali obojok, lesníci Štátnych lesov TANAPu pomohli krmivom. „Pôvodne bola pasca na inom mieste,“ hovorí Ján Šuvada, vedúci ochranného obvodu Habovka ŠL TANAPu. „Museli sme ju premiestniť. Pre medvedicu s mladými, ktorá pascu často navštevovala.“ V jeseni sa ho chytiť nepodarilo. Pascu v nadmorskej výške 1200 metrov mohli znovu aktivovať na jar.
„Odchyt bol úspešný hlavne vďaka nášmu strážcovi Jánovi Hoľmovi, ktorý má viac ako 99-percentnú zásluhu na tom, že sa chytil medveď Valér a pred rokmi aj Vlado,“ hovorí Pavol Lenko, zoológ Správy TANAPu.
„Medvedí samec zostal v pasci uväznený hneď prvú noc po jej aktivovaní,“ povedal Šuvada.
Jedinca, ktorý dostane obojok, vyberajú zamestnanci Správy TANAPu tak, aby mala telemetria zmysel. „Cieľom je sledovať reprezentatívnu vzorku populácie medveďa,“ hovorí Pavol Lenko. „Je dôležité, aby bol odchyt zrealizovaný v rámci celého územia národného parku. Smerodajné sú výsledky, nie samotné obojkovanie alebo odchyt.“
Ochranári pri odchyte medveďa myslia najmä na jeho dobro. Dôležité je, aby sa neporanil. Odborníci sú ohrození jedine v čase, keď sa zviera prebúdza z narkózy. „Vtedy môže nastať určitá zmena v jeho správaní, ktorá by mohla viesť k napadnutiu človeka, no takýto prípad sme nikdy nezaznamenali,“ hovorí Pavol Lenko. „Ľudia, ktorí realizujú jeho biometriu, sledujú prebúdzanie vždy z bezpečného miesta - z posedu či auta.“
Ďaleko za potravou
Vlani ochranári sčítavali medvede. V národnom parku a v oblasti Chočských vrchov narátali 134 jedincov. Štyri medvede s telemetrickým obojkom sa v rámci svojich domovísk pohybovali po území väčšom ako dve tretiny národného parku. „Je dôležité odlíšiť zaznamenaný výskyt medveďov od ich domovského okrsku, čiže od životného priestoru, kde žijú. Niečo iné znamená, kde žije a niečo iné, kde bol videný.“
Ochranári Valéra odchytili v oblasti Ochranného obvodu Habovka ŠL TANAPu. FOTO: PAVOL LENKO
Medvede prejdú za potravou v priebehu jedného dňa aj viac ako 20 kilometrov. „Práve vďaka telemetrii sme zistili, že medvede migrujú za potravou do obrovských vzdialeností,“ hovorí zoológ. „Za týždeň sledovania je to aj viac ako 80 kilometrov. Zvýšená migrácia sa prejavuje hlavne od polovice leta do neskorej jesene, kedy dozrievajú plodiny.“
Valér, rovnako ako ostatné monitorované medvede, nebude mať špeciálny obojok celý život. Po určitom čase sa mu sám odopne.
Rozľahlá domovina
Valér je šiesty medveď, ktorého ochranári odchytili na slovenskej strane Tatier. Priekopníkom tatranskej telemetrie bol medveď Mišo. Obojok mu odborníci založili ešte v roku 2008. „Prvý úspech rýchlo vystriedal neúspech,“ hovorí Pavol Lenko. „Po zime obojok stratil a nám ostali len čiastočné, ale veľmi cenné informácie o jeho aktivite od jesene do začiatku jari.“ Mišo sa v čase sledovania pohyboval len v oblasti Tichej doliny po území veľkom necelých dvetisíc hektárov.
O dva roky neskôr dostala obojok prvá medvedica – Zita. Pohybovala sa po teritóriu veľkom 12-tisíc hektárov v okresoch Poprad a Liptovský Mikuláš. V ôsmich poľovných revíroch navštevovala viac ako 30 krmovísk. „V lete a na začiatku jesene, okrem prirodzenej potravy, chodila aj na polia.“
Medveď Vlado žil na 40-tisíc hektárovom území, v 15 poľovníckych revíroch štyroch liptovských a oravských okresov. Potravu vyhľadával takmer v 50 krmoviskách. „Za dva roky sledovania, v čase zimného spánku, využil tri brlohy na dvoch zimoviskách,“ hovorí zoológ.
Medvedica Galina migrovala po území veľkom 11-tisíc hektárov len v horách v okrese Poprad.
V poľskej časti Tatier je situácia podobná. Kým však medvedice na slovenskej strane prechádzali po maximálne 10-tisíc hektárových plochách, jedna z poľských sledovaných samíc mala domov až na ploche viac ako 50-tisíc hektárov.
