BEŇADOVO. „Pri kopaní v potoku na ňu narazil bagrista,“ hovorí Ľubomír Triebeľ, ktorý striekačku opravoval. Druhý deň prechádzal náhodou okolo staveniska. V šrote na brehu hneď spoznal hasičskú striekačku. Zobral ju domov a začal s renováciou.
Zničenú konštrukciu s kamarátmi kováčmi vyrovnali, zachovalé piesty a čerpadlo nanovo pozváral, urobil nové tesnenia. Len prehnitý sud, v ktorom boli „vnútornosti“ striekačky uložené, zachrániť nedokázal. Dal teda vyrobiť nové. Rovnako aj kolesá. „Zisťoval som, či na nej boli drevené alebo plechové. Otec si na ňu spomenul, vraj boli plechové. Tak som dal také aj urobiť.“
Ručnú hasičskú striekačku dobrovoľní hasiči priviezli do dediny zhruba v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Používali ju však len dovtedy, kým nedostali motorovú. Potom už stará striekačka slúžila ľuďom len na vyťahovanie vody z vápenných jám.
„V piestoch som našiel vápno,“ hovorí Ľubomír. Keď sa striekačka pokazila, jej osud bol spečatený. Nefunkčný stroj pri prácach okolo kostola zahrnuli zeminou do koryta potoka. „Je šťastie, že sme ju po toľkých rokoch našli. Dnes je pekná, aj úplne funkčná.“
V súčasnosti stará striekačka zdobí dvor Triebeľovcov. Čo s ňou bude ďalej, zatiaľ veliteľ hasičov nevie. „Na tom sa musia dohodnúť všetci dobrovoľníci. Možno aj do skanzenu by sme ju dali, nech ju ľudia obdivujú.“
Takto vyzerala, keď ju vykopali.
