Po otvorení novej témy v rámci konsolidácie verejných financií, že štát uvažuje so zrušením podpory viacdetných rodín, sa dá na vec pozrieť aj inou matematikou. Tak ako pri stálom počte obyvateľov platí, že čím menej pracovných miest, tým je vyššia nezamestnanosť, logicky platí, že ak je čoraz menej ľudí na prácu, nezamestnanosť klesá.
Možno číslo preženiem, ale inšpiráciou deviatich legislatívnych zmien z desiatich je lenivosť. Málo napĺňajú štátnu kasu živnostníci? Načo ich kontrolovať, štát zdvihne odvody. Nezdá sa štátu suma daňových príjmov? Načo hľadať príčinu, aj dane môžu byť vyššie. Zneužívajú niektoré firmy dohody o pracovnej činnosti? Znepríjemní sa to všetkým, veď kto by išiel do terénu tú prácu si pozrieť?
Každá vláda podozrieva ľudí, že zneužívajú sociálny systém. Súčasnej sociálnej vláde sa nepáči, aby mal niekto veľa detí len kvôli tomu, aby prídavky na ne boli pre neho zdrojom príjmu. Logické. Ale namiesto adresnosti začína opäť uvažovať o najjednoduchšom riešení, ktoré sa dá urobiť od stola - čo-to škrtne.
„Co z nás Slavů bude o sto roků? Cože bude z celé Europy?“ napísal Ján Kollár v 19. storočí.
