ZÁKAMENNÉ. „Žiadame, prosíme, cestu testujeme,“ hovorí Anton Klimčík, šéf Združenie oravských prepravcov. Okrem autobusov vlastní 25 veľkých kamiónov. Z Námestovského okresu sa nimi v zime dostane do sveta len cez zákazy, v lete s vyššími nákladmi. S rovnakými problémami sa borí ďalšia desiatka autodopravcov.
Ktorou cestou na Oravu
Cesta Orava - Kysuce je v úseku Oravská Lesná – Vychylovku pre kamiónovú dopravu celoročne neprejazdná. V zime sa nedá prejsť ani cez horský priechod Príslop. Na viac ako stokilometrovej obchádzke cez Tvrdošín je pri Štefanove nad Oravou most s nosnosťou maximálne 30 ton. Naložený kamión má minimálne 40. Do okresu sa dá dostať ešte väčšou obchádzkou tromi hraničnými priechodmi z Poľska. Ale iba s nákladiakmi do 7,5 tony.
Risk cez dlho očakávanú a drahú cestu II. triedy Vychylovka - Oravská Lesná je síce bezpečný, ale môže vyjsť na 60 eur. „Je to vždy výhodnejšie, ako obchádzka frekventovanou a často zablokovanou cestou popod Strečno.“
Nová stavba vyhovuje
Po otvorení spojnice Oravská Lesná – Vychylovka v roku 2008 kompetentní výnimku kamionistom neschválili, lebo cesta bola v skúšobnej prevádzke. Po jej odovzdaní do užívania argumentovali nosnosťou mostov. „Bol som za projektantom, povedal, že nosnosť vyhovuje aj najťažším kamiónom,“ hovorí Anton Klimčík.
Ďalším argumentom proti zrušeniu obmedzenia kamiónov boli ostré zákruty. „Za prítomnosti všetkých kompetentných z oravskej i kysuckej strany sme urobili dvoma kamiónmi skúšobnú jazdu. Nebol problém.“
Už vlani v septembri sme aj do redakcie dostali stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu Policajného zboru v Žiline. „K obmedzeniu cesty z hľadiska stavebno-technického stavu sa vyjadrujú príslušní projektanti a správca komunikácie. Dopravný inšpektorát súhlasí so zrušením obmedzenia pre nákladnú dopravu pre dopravnú obsluhu v prípade, že príslušný projektant alebo správca komunikácie toto povolí. S prejazdom tranzitu po ceste II/520 v celom úseku nesúhlasíme.“
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) ako vlastník cesty požiadal koncom januára Slovenskú správu ciest o vykonanie diagnostiky na predmetnom úseku cesty. Diagnostiku sa podarilo urobiť 18. apríla.
„Konečné rozhodnutie možno očakávať až po doručení, teda koncom apríla alebo začiatkom mája,“ povedala hovorkyňa ŽSK Hana Danová. „Rozhodnutiu doteraz bránilo poznanie únosnosti vozovky, či je cesta stavaná na záťaž nákladných vozidiel nielen v novo vybudovanom úseku, ale aj v celej dotknutej trase. Stavebno–technický stav nie je len smerové a výškové vedenie cesty, ale aj konštrukčné zloženie vozovky. Vykonaniu diagnostiky bránili poveternostné podmienky. Dôležité je zdôrazniť, že Žilinský samosprávny kraj chce chrániť najmä bezpečnosť a majetok občanov v dotknutom území.“
Pri autách je celý život
Anton Klimčík podniká v doprave dve desaťročia. Pri autách vyrastal, vojenčil, pracoval ako kamionista i vedúci dopravy. Podnikať začal s jedným trambusom. „Rovnako ako rýchlo beží život, tak rýchlo napreduje vývoj aj v doprave.“
Dnes majú jeho vozidlá klimatizáciu, navigáciu, sú pohodlné, bezpečné, vybavené potrebnou elektronikou pre pohodlie cestujúcich i vodiča.
„Keď som začínal, na spanie som si sklopil sedačku, na schladenie v horúčavách stačili okná.“
Ak by mal firmu zakladať dnes, určite by vraj nesídlila na Slovensku. Hnevá ho, že štát domácim podnikateľom nepomáha, zahraničným áno.
„Keby všetky peniaze z cestnej dane, mýta či poistiek išli do opravy ciest, mali by sme ich luxusné,“ hovorí Klimčík. „Keby boli ceny pohonných hmôt porovnateľné s cenami v zahraničí, mohol štát získať z DPH a spotrebnej dane viac.“ Jeho firma v Zákamennom vynakladá len na naftu mesačne približne 120-tisíc eur. Tankuje prevažne v zahraničí.
Čo by privítal od štátu? Aby pomáhal domácim podnikateľom a nezaťažoval ich neustále rastúcimi daňami a odvodmi. A aby povolil aspoň miestnym prepravcom dostať sa normálnym spôsobom kamiónmi na Oravu. Anton Klimčík zamestnáva viac ako sto ľudí.
