NIŽNÁ. Scéna ako z Vinnetoua – muž pobehujúci po lúkach s malou sieťkou, naháňajúci sa za malým pestrofarebným hmyzom. Nejde však o vinetouovského lorda Castlepoola, ale Laca Ďurošku z Nižnej.
Motýlí boom
Motýle Laca fascinujú od detstva. Jeho prvé kroky smerovali na Prasatín. Po pár rokoch malý Lacko presne vedel, kde ich je najviac a tam sa zdržiaval najradšej. „Neraz som aj zo školy ušiel, len aby som ich mohol ísť pozorovať,“ hovorí.
Laco motýle nielen naháňal, ale aj zbieral. A v tom čase nebol jediný. „Bol to boom, veľa detí ich zbieralo. Samozrejme, keď už nejaký mal pribudnúť v mojej zbierke, musel byť zakaždým iný. Vtedy ich u nás lietalo hodne, bolo z čoho vyberať.“
Už ako malý chlapec vedel, čo si nesie domov. Poznal druhy a problém nemal ani s latinským pomenovaním. Pomáhali mu knihy, ktorých bolo kedysi požehnane. „S určovaním druhu v trópoch je to už problematickejšie. Sú veľmi špecifické.“
A čo by to bolo za zberateľa, keby nevedel, ako motýľ prichádza na svet. „Doma som pestoval žihľavu, na ktorú som nosil húsenice. Tie jedli a rástli, zakuklili sa, a keď sa vyliahli, púšťal som ich. Rodičia si rýchlo zvykli, veď doma som stále čosi skúšal chovať alebo pestovať. A motýle patrili k tým príjemnejším živočíchom.“
Farebná srdcovka
Na Slovensku je 3000 druhov motýľov, len zhruba 180 z nich však patrí k denným, farebným a výrazným. A tie sú pre Laca najkrajšie. Práve motýlia pestrosť, rozmanitosť farieb, tvarov a kombinácia s kvetmi je to, čo ho na nich uchvacuje a neprestáva šokovať a nadchýnať. „Sú jemné, krehké, dokážu nádherne a ladne lietať, ničoho sa neboja a takmer každý je jedinečný,“ opisuje svoj obľúbený hmyz. „Sú mojou srdcovkou.“
Pri pohľade na motýlie fotografie Laco zakaždým pookreje, oddýchne si po ťažkom dni, naberie energiu. V minulosti, najmä v puberte, mu však nepomáhali len na zrelaxovanie. „Na zbierku motýľov sa dobre balili dievčatá,“ hovorí s úsmevom Laco. „Každé rande som s nimi začínal. Ženy majú rady jemnosť, farebnosť a krásu. A toto všetko motýle majú. Určite som ich nimi ohúril viac ako sekerou.“
Trblietavé krídla
K najkrajším motýľom patrí podľa Laca najväčší z druhu morfo, takzvaný morfo didius. Modrý samček meria v rozpätí krídel až 18 centimetrov. Jedinečný však nie je len veľkosťou, ale aj sfarbením. „Na slnku sa ich modré krídla trblietajú a láme sa v nich svetlo.“
V Amazonke si ich krásu uvedomujú aj domorodci. Tí ich vo veľkom chytajú a predávajú. Ako suveníry. „Lietajú vysoko nad stromami, dole sa zlietajú len napiť. Miestni však prišli na to, ako ich prilákať. Pomáha im k tomu lesklá modrá látka, ktorá samčekom pripomína rivalov na ich teritóriu. Keď zletia dole, ich osud je spečatený.“
Na cestách po svete Ladislav videl stovky motýľov, o ktorých kedysi len čítal v odborných knihách. Priviezť si nejaké domov si však netrúfa. Z niektorých krajín sa môžu vyvážať, nie sú chránené. V iných však odvážlivcovi za ukoristený hmyz hrozí aj niekoľkoročné väzenie.
Novinka pre svet
Laco Ďuroška má blízko nielen k motýľom, ale aj k zvyšku prírody. Od detstva rád fotí všetko, čo sa hýbe, kvitne, či pomaličky rastie. Prvé fotky urobil na Ostražici, nasledovali Roháče, Alpy, hory v Južnej Amerike, Afrike či Ázii. „V Alpách ma najviac zaujali horce,“ hovorí. „Videl som tam aj najväčšie svište na svete. Vyzerali ako poriadne vypasené ovce. Dopomáha im k tomu prikrmovanie turistami.“
Na Kaukaze ho fascinovali kvitnúce rastliny. Nachádza sa tam viac ako 6000 druhov, z ktorých je pätina endemitov, teda druhov, ktoré sa vyskytujú len na Kaukaze a nikde inde na svete. „Týmto je výnimočný aj náš Sivý vrch. Rastie na ňom 600 druhov rastlín, z ktorých je až 28 endemitov.“
Laco pred rokmi prispel aj k obohateniu živočíšnej druhovej rôznorodosti. Na Sibíri ho upútali chrobáčiky ukryté pod kameňmi. Zopár zobral a poslal do pražského múzea. „Vedci zistili, že ide o nový druh,“ povedal Ďuroška. V Afrike Oravčan fotil najmä krokodíly a hrochy. V Andách ho ohúrili obrovské kondory a v Peru nespočetné množstvo rastlín, kobyliek, chrobákov a rôznorodých motýľov.
