Ľudia verili, že čarodejnice môžu s pomocou diabla privolať choroby, nešťastie, prírodné katastrofy, spôsobiť bolestivé umieranie, zničiť úrodu, porobiť statku. Medzi prostým ľudom sa zakorenilo presvedčenie, že pomocou čarovných nápojov možno privolať či mariť lásku, dokonca liatím vosku premeniť seba na zvieratá.
Vyhnali ju z Oravy
Stoličný súd vo Veličnej riešil 28. marca 1727 naraz dva prípady žien obvinených z čarodejníctva a mágie. Obidve boli v podstate bylinkárky, ktoré pomáhali zvieratám a ľuďom.
Evu Poliakovú zo Žaškova obžalovali z toho, že sa odvrátila od Boha a svätého krstu, robila rôzne čarodejstvá, vosk a olovo prelievala, liečila pomocou kúziel a podobné skutky vykonávala.
„Zobrala od ľudí odev a na základe toho ich liečila,“ opísala čarodejnícke praktiky Iveta Floreková. „Bola to ľudovo nazývaná veštica.“
Okrem vlastnej čarodejníckej činnosti odvracala od pravej viery ľudí z Oravy aj iných stolíc. Obžaloba požadovala, aby bola podrobená skúške mučením. Svedkovia potvrdili, že im liečením vracala zdravie a pomáhala deťom aj dospelým. Napriek tomu ju odsúdili. Trestom bolo vyhnanie z územia Oravskej stolice.
Sedenie na trlici
Aj druhá bosorka pochádzala zo Žaškova. Vdova Anna Kornútka bola obžalovaná z rovnakých činov.
Matej Drabiniak svedčil proti nej. „Olovo roztopila na lyžici železnej a potom položila chlieb na hlavu nezdravieho chlapca, a tak na chlieb tenže s misou a z obrusom vodu, zatym olovo roztopene do vody vliala, čitajice a mluvice čuosi pošepky.“
Okrem ľudí liečila aj dobytok. Nie vždy sa jej to podarilo. V dvoch svedectvách ju obvinili z toho, že napriek tomu, že nezimuje žiadne ovce, dorobí veľa súkna. „Sukna vicej robí jako takovy gazda ktery dvacať oviec ma. Ovec žadnych nechova, a každu jesen po tri, po čtyri steny sukna valaskieho narobí.“
Anna Kornútka zaujímavo opísala dôvod, prečo sa začala venovať mágii. Sníval sa jej sen, že prišiel za ňou starý fúzatý pán a povedal jej, nech s božou pomocou lieči ľudí. Nakoniec skončila lepšie ako Eva Poliaková. Súd prihliadol na jej vek a sľub, že podobné čarodejnícke praktiky robiť nebude a odsúdil ju na zvláštny trest. Počas troch nedelí bude sedieť vo Veličnej na trlici (druh praniera, pozostávajúci z drevených brvien, určený zväčša ženám, do ktorého sediacemu odsúdenému upevňovali dolné a horné končatiny), keď pôjdu do kostola. Zároveň jej pohrozil, že pri opakovaní bude vyhnaná zo stolice alebo vyšibaná katom. „Jestli za tym v nejmenšem takovem skutku potižena bude, poprve ven ze stolice tejto vypovie a druhykrat postižena, skrze popravniho mistra vyšibana bude.“
Pranier - stĺp hanby z Veličnej. Odsúdených ku nemu pripútali a museli zniesť verejnú potupu.
Bosorka z Hornej Lehoty
V prípade Doroty Mandrákovej, vdovy po Michalovi Harmusovi, je známy konkrétny dôvod, na základe ktorého vznikla žaloba, aj osoby, ktoré ju iniciovali. Pochádzala z Hornej Lehoty. Osemnásť rokov sa zaoberala liečením dobytka, aj v okolitých dedinách. Jej liečiteľské praktiky, zbieranie bylín, výroba rôznych odvarov z nich, ale najmä niekoľko neúspechov pri liečení kráv a následná nespokojnosť ľudí sa jej stali osudnými.
Podnetom obžaloby sa stalo liečenie otelených kráv Doroty Morozovej z Chlebníc. Dorotu udala Žofia Svíbová z Chlebníc, ktorá ju videla u Doroty Morozovej. Žofia všetko oznámila boženíkom Tomášovi a Jurajovi Luptáčikovcom. „Uš vam tu prišla jedna žena z Veľkej Lehoty, kravam spravat. A chote, puojmite ju do richtare, a dovecte sa jej, čuo tu hleda.“
Udanie podporila Žofia Blachová, prítomná v dome boženíkov. „Idete lapiť tu ženu z Lehoty Veľkej, tu vam ja, čuo že nam robi bobony a čaruje. Jestli ju nelapite uradnikom budem žalovať.“ Boženíci išli za chlebnickým richtárom, ktorý vydal príkaz na zadržanie Doroty Mandrákovej.
Vedela porobiť kravám
Počas vyšetrovania vypočuli 44 svedkov z Chlebníc, Dlhej, Hornej a Dolnej Lehoty. Potvrdili, že kravy liečila, ak nedojili, nechceli pokojne stáť, alebo dávali vodnaté mlieko. Ľudia ju žiadali aj o pomoc pri ochrane kráv pred čarami. Vraj vedela porobiť kravám tak, aby dávali hustejšie mlieko, alebo naopak mlieko stratili, prípadne ochoreli. Používala pritom repík, deväťsil, materinu dúšku, hrab, dub, „leštinku, hrabinku, kadelník, kopytník“.
Účinok liečivej vody však nebol vždy pozitívny.
„Na deň sv. Juraja dala Dora Mandračka volajakej vody liečenej jeho manželke, za jeden chlieb, ona pokropivšej im sečku s tu vodu, že počali skakať kravy, a že se branili jak nohami tak i rohami,“ tvrdil jeden zo svedkov. Proti nej svedčila Dorota Jundrovičová z Dlhej aj Rozina Sametníčka z Dolnej Lehoty. Jeden zo svedkov ju dokonca priamo označil za strigu.
V spise je pritom zaznamenaný iba jeden prípad liečenia človeka. Napriek tomu, že poznáme podrobnosti vyšetrovania, výsledok procesu nepoznáme.
Treba ju upáliť
Na Orave je zaznamenaný iba jediný prípad upálenia bosorky. Súdny proces nie je nikde zapísaný, ale existuje zápis zo súdu vo Veličnej, počas ktorého jeden občan napadol dcéru bosorky. „Treba ju upáliť ako jej matku!“ K tomuto prípadu nie je nič známe. Spis pravdepodobne zhorel v archíve počas požiaru Veličnej.
„Prístup Oravskej stolice ku procesom s bosorkami si až na jeden prípad zachoval úzus zdravého rozumu a tresty, ktoré stanovili, boli oproti trestom v iných stoliciach vtedajšieho Uhorska oveľa miernejšie, ale až Jozef II. v roku 1878 zakázal akékoľvek stíhanie žien za bosoráctvo.“ zhodnotila obdobie čarodejníc, stríg a bosoriek Iveta Floreková.“
