ORAVSKÝ PODZÁMOK/RUŽOMBEROK. Helena Gondárová Vyhničková pracuje už štvrtý rok na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku (ÚVN). Starostlivo bdie nad pacientmi s porážkou alebo po vážnych úrazoch. Okrem toho stíha písať odborné články a reprezentovať krajinu na medzinárodných konferenciách. Vedomosti a skúsenosti z 33-ročnej praxe vďačne odovzdáva kolegyniam.
Slzám sa neubránila
Pre profesijnú výnimočnosť, ale aj obetavý a najmä ľudský prístup k pacientom ju nominovali do súťaže Sestra roka. Z galavečera v Slovenskom národnom divadle si priniesla striebornú ružu svätej Alžbety, cenu pre víťazku. Rodáčka z Oravského Podzámku nepatrí k ľuďom, ktorí sa dajú rozhádzať. No keď vo finále vyhlásili jej meno, neubránila sa slzám.
„Je to emotívny zážitok a veľká česť. No nemôžem zaspať na vavrínoch.“ Ocenenie vníma ako inšpiráciu, motiváciu a zároveň záväzok voči ľuďom, ktorí ju nominovali, ale aj formovali. „Je nám cťou, že takýto odborník pracuje práve pre nás,“ povedal hovorca ÚVN Valér Ferko. „Uvedomujeme si, koľko odbornosti, tvrdej driny, ale aj psychickej záťaže takáto práca vyžaduje.“
Necíti sa byť zaznávaná
Časť spoločnosti zdravotné sestry nedoceňuje, hoci ich pracovnou náplňou nie je len pichať injekcie a zakladať zdravotnú dokumentáciu. Niektoré sestry hovoria, že sú zaznávané. Sestra Gondárová Vyhničková ten pocit nemá.
„Záleží to na uhle pohľadu. Medicína ako samostatný vedný odbor je oveľa staršia ako ošetrovateľstvo, muselo sa vyformovať. Vysokoškolské vzdelávanie sestier tu nemáme ani dvadsať rokov. Aj keď sa urobili míľové kroky, postavenie si musia sestry vydobyť samé, aby sa dostali na úroveň, ktorá im patrí,“ povedala najlepšia zdravotná sestra uplynulého roka.
