Prečítal som si totiž najočakávanejšiu knihu roku 2012 a cítim v sebe poriadny oheň. Naposledy som ho mal v srdci, keď som čítal Bibliu, ale ani Kniha kníh ma tak nezapálila ako Gorila. Lebo to, čo sa u nás deje, je neuveriteľné. A viete čo je ešte neuveriteľnejšie? Že o tom nemáme ani páru, že ani len netušíme, koľko loja je pod povrchom „správcov“ krajiny Tatier a Dunaja.
Keď som začal knihu čítať, tak sa hneď po pár stranách objavil výrok, že „volič je hovno, vidí len to, čo je na povrchu“. Povedal som si, že táto kniha ma čoskoro unudí a založím ju späť do police. No expresívny výrok, ktorý vo svojom filme Od Fica do Fica použila aj režisérka Zuzana Piussi, som čoskoro veľmi rýchlo pochopil, a zistil som, aký trefný je.
„V cudzom oku vidíš smietku, no vo vlastnom brvno nezbadáš,“ píše sa v knihe. Presne to sa udialo aj so Slovenskom. My, slabozrakí, nahluchlí a nemí, sme videli problémy rôznych krajín a oblastí, a pritom nám pred očami vrcholne metastázoval systém štátu, ktorý ešte pred pár desiatkami rokov nazývali Švajčiarskom strednej Európy. A preto sa musel objaviť niekto, kto nám otvorí oči, uzdraví sluch a rozviaže jazyk.
Tom Nicholson, rodák z Toronta v Kanade, sa už nemohol pozerať na to, čo sa deje. Keď dostal do rúk spis Gorila, ktorý ho mohol stáť minimálne kariéru, hľadal útočisko. Zo začiatku bolo entuziazmu až-až, no po nahliadnutí a poodkrytí machinácií poslancov ANO a PENTY sa entuziazmus i viera v spravodlivosť akosi vytratili. Zahmlilo sa. Na polícií, v SIS-ke, súdoch i v smelých vyhláseniach politikov, ktorí pred voľbami „chceli urobiť všetko preto, aby spis Gorila nezostal bez odozvy“. Chceli. Zdupkali ako vždy. Klasika.
Obdivujem autora. Tiež sa mohol zdekovať, zanechať spis niekomu inému, zabaliť to a odísť späť. Neurobil to, prekvapivo. Lebo on sa nedrží našeho slovenského „nehas, čo ťa nepáli“. Lebo mu je prednejšie byť bez poškvrny z hľadiska morálky, nie kariéry. Lebo bude na nás kričať a hustiť do nás, až kým nezachrípne a nám to nedôjde.
„Čítať spis Gorila je ako vrátiť sa domov a zistiť, že zlodeji boli v obývačke, v spálni, a že sa hrabali vo vašich veciach a všetko zašpinili,“ píše sa v knihe Gorila. Nemali by sme zahmlievať, dupkať. Skúsme sa prevŕtať spoločnými silami pod povrch. Je tam toho dosť. Viem, nie je to jednoduché, ale skúsme to. Lebo vymaľovať zašpinené izby sa síce dá, ale myslíte si, že budú rovnako biele ako predtým?
