HRUŠTÍN. Pátranie po prapôvode názvu obce, ktorá je vstupnou bránou do námestovského okresu po prechode horského sedla Príslop v smere od Oravského Podzámku, ponúka prvoplánovo súvis so slovom hruška, ale pravda je niekde úplne inde v začiatkoch osídľovania tohto územia.
"Hruštín vznikol na valaskom práve v roku 1588, keď dal Juraj Turzo zakladajúce listiny prvým dvanástim gazdom," vysvetľuje hruštínsky starosta František Škapec. "Najprv sem prišli drevorubači a vyklčovali les, aby sa tu dali zakladať pastierske a roľnícke usadlosti. Preto máme v erbe drevorubača so sekerou a náš názov nie je odvodený od žiadnej hrušky, ale od slovného spojenia horu stínať, čiže horustín a odtiaľ Hruštín."
Dedina s približne 900 domami a viac ako 3200 obyvateľmi vrátane miestnej časti Vaňovka patrí medzi najväčšie nielen v regióne Bielej Oravy.
"Zo všetkých síl sa usilujeme udržať dlhodobý priaznivý demografický vývoj, keď nás je postupne rok čo rok viac. Poskytujeme príspevok pri narodení dieťaťa či podporujeme individuálnu bytovú výstavbu, aby mladí ľudia neutekali do miest," povedal Škapec.
Samospráva aktuálne robí pozemkové úpravy schválenej zóny, kde by mal na 18 hektároch vzniknúť priestor na výstavbu 90 rodinných domov.
"My, Oravčania sme skrátka takí, každý si chce postaviť svoj dom na svojom pozemku. Hoci mnohí odchádzajú za prácou aj ďaleko do zahraničia, podstatné je, že to robia s vedomím trvalého návratu domov. Základom toho, že sa v Hrušíne dá plnohodnotne žiť, je vybudovaná infraštruktúra, vynovené zdravotné stredisko, rozsiahle školské objekty, ktoré navštevuje takmer 450 detí, či kultúrny dom. Úspešne sme sa popasovali aj s tým, že k nám nevedie zemný plyn a všetky obecné budovy vykurujeme ekologicky biomasou."
