NIŽNÁ. Sú tri skupiny znečisťovateľov ovzdušia – malí, strední a veľkí. Zákonné poplatky malých sú príjmom obce, na území ktorej sa prevádzka nachádza. Strední a veľkí platia štátu. Nižná s týmto nesúhlasí.
„Obyvatelia obce priamo znášajú nepriaznivý vplyv uvedených zdrojov znečistenia,“ povedal starosta Jaroslav Rosina. „Preto žiadame, aby boli aj poplatky stredných zdrojov príjmom obecného rozpočtu.“
Účelovo viazané
Žiadosť o presadzovanie záujmu obcí na celoslovenskej úrovni poslal nižniansky starosta Združeniu miest a obcí Horná Orava (ZMOHO). Na marcovom sneme ZMOHO dostali starostovia informácie z obvodného úradu životného prostredia o prevádzkach na území obce a poplatky, ktoré platia štátu. „U niektorých zdrojov ide o zanedbateľné sumy,“ povedal predseda ZMOHO Ján Banovčan. „Poplatky určuje vyhláška ministerstva životného prostredia. Ich výška závisí od znečisťovania alebo znečisťujúcich látok.“
Peniaze sú účelovo viazané. Musia byť použité na zníženie znečistenia ovzdušia. „Pri prechode poplatkov napríklad z čerpacích staníc či priemyselnej výroby by na obec prešla aj povinnosť kontrol, vykazovania, prepočítavania množstiev znečisťujúcich látok. U stredných a veľkých zdrojov to zabezpečujú obvodné úrady, inšpektoráty životného prostredia i ministerstvo,“ dodal Banovčan.
„Nemyslím si, že by s tým bolo viac roboty ako úžitku,“ hovorí Rosina. „Do našej obecnej kasy by ročne pribudlo 3000 eur.“
Zapáchajúca ošipáreň
Podobné snahy ako nižniansky starosta mal pred rokmi aj starosta Zábiedova Ján Banovčan. O zmenu žiadal v čase, keď ešte v dedine fungovala ošipáreň. „V obci zapáchalo, poplatok išiel štátu, ale o zlepšenie stavu sa nikto nezaujímal.“
Zmenu sa presadiť nepodarilo. Dôvodom boli susediace katastre. Zápach mohol vadiť nielen Zábiedovčanom, ale aj ľuďom na trstenskom sídlisku Západ. „Podľa ministerstva životného prostredia skutočnosť, že by sa poplatok platil jednej obci, by znevýhodňoval ostatné dotknuté obce,“ hovorí Banovčan. „Za poplatok odvedený štátu sa majú robiť opatrenia priaznivo vplývajúce na znečisťovanie ovzdušia práve vo veľkoplošnom, respektíve nadobecnom význame.“
S príjmami aj povinnosti
Väčšina hornooravských dedín má na svojom území len malé zdroje znečistenia – kotolne obchodov, malých prevádzok, menšie píly, betonárne. Strednými zdrojmi sú napríklad väčšie kotolne, čerpacie stanice, čistiarne odpadových vôd, družstvá.
„Máme tu čističku, čerpačku, tepláreň,“ hovorí Jaroslav Rosina. „Peniaze idú štátu. Mali by byť použité na odstraňovanie negatívnych vplyvov, no u nás to nevidieť. Nejde len o zápach, ale aj o popolček. Treba robiť napríklad náhradnú výsadbu.“
Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, upozornil, že zmena by obciam mohla priniesť aj nové povinnosti, ktoré „môžu byť ťažko realizovateľné a nákladnejšie ako výška poplatku“.
Starostovia sa na Sneme ZMOHO dohodli, že samostatnú zmenu, ktorú predkladala Nižná, požadovať nebudú. „Ak by sa menila kompletná legislatíva, budeme žiadať o prehodnotenie hraníc medzi malým a stredným zdrojom,“ povedal predseda ZMOHO.
