RABČA. Oravčanka okúsila profesionálny športový chlebík už ako dvadsaťročná. Za najkrajšie časy považuje deväťročné pôsobenie v Trenčíne.
Túžba po zlate
Športový osud zavial v roku 2011 oravskú hádzanárku na východ Slovenska. Už druhú sezónu oblieka dres Iuventy Michalovce. Prestúpila krátko po skončení vysokej školy v Trenčíne. Už dva dni po promóciách zarezávala Michaela Kovaličková v drese účastníka spoločnej československej ligy WHIL.
„Cítim sa v klube veľmi dobre,“ povedala rodáčka z Rabče. „Všetko tu funguje na najvyššej úrovni.“ Michalovce zažívajú v posledných rokoch športový boom. Hokejisti a futbalisti hrajú prvú ligu, mužské a ženské hádzanárske tímy sú v extralige.
„Naše družstvo má k dispozícii vlastnú halu s bazénom, masérskymi miestnosťami a garsónkami.“ Prioritou klubu je vytvoriť hráčkam profesionálne podmienky na rozvoj. Michalovské hádzanárky sú priebežne na druhej priečke. Na vedúci český Most strácajú dva body. „Zlatá medaila je môj, zatiaľ nesplnený cieľ,“ uviedla oravská pivotka. Po bronzovom úspechu z Trenčína a víťazstve v Slovenskom pohári by 26-ročná hádzanárka chcela získať aj najcennejšiu trofej. Michaela obliekala už aj reprezentačný dres. V súčasnosti figuruje iba v širšej nominácii. „Pozvánka do reprezentácie ma vždy poteší.“
Deväť krásnych rokov
Pod hradom Matúša Čáka Trenčianskeho zažila hádzanárka z Rabče najkrajšie časy. „Keby bola možnosť, rada by som sa tam vrátila.“
V Trenčíne hrávala deväť rokov. Začala v mladšom doraste a postupne sa prepracovala až do ženského dresu. Ženy vtedy hrali prvú ligu. Michaela Kovaličková sa rýchlo začlenila do tímu a so spoluhráčkami vytvorili vynikajúcu partiu. Dva roky po sebe vyhrali druhú najvyššiu slovenskú súťaž, vtedy sa však ešte do extraligy nepostupovalo. Čiastočne im to vyšlo na tretí pokus. V roku 2007 vznikla spoločná československá liga WHIL, kde sa kvalifikovali aj trenčianske hádzanárky. Oravčanka mala vtedy iba 20 rokov. Amatérske časy sa zmenili na profesionálne.
„Bežné veci boli pre mňa minulosťou,“ povedala Michaela. „Všetko som podriadila hádzanej.“ I napriek tomu Oravčanka úspešne dokončila vysokú školu. Na extraligových palubovkách v Trenčíne odohrala tri sezóny. Posledný rok bol kritický, družstvo malo veľké finančné problémy. „Stále nemáme vyplatené peniaze za poslednú sezónu.“ Družstvo opustili viaceré hráčky a ženská hádzaná v meste zanikla. Športové gymnázium však naďalej funguje a dosahuje úspechy medzi dorastenkami.
Nerozlučné kamarátky
Talent Michaely Kovaličkovej sa začal rozvíjať na betónovom ihrisku v Rabči. V tom čase bola jednou z mála dedín na Orave, kde sa hrávala hádzaná. Rabčania mali mladšie a staršie žiačky.
„Tento šport mi rýchlo učaroval a prirástol k srdcu,“ hovorí Oravčanka. Hádzaná je kontaktný šport a málokedy sa hrá v rukavičkách. Protivníčky si na palubovke nič nedarujú. „Určite to nie je pre barbiny,“ dodala s úsmevom Michaela. Prvou trénerkou, ktorá sa podpísala pod kariéru rodáčky z Rabče, je Helena Fricová. Dievčatá trénovala, aj sponzorovala. Družstvo veľa cestovalo, hralo žiacku ligu. Zlomový moment prišiel pre Michaelu v deviatej triede. Rozhodla sa v hádzanej pokračovať a jej cesty sa vydali do Trenčína. Aj so spoluhráčkou Lenkou Randiakovou.
„Dohodli sme sa, že ak jednu z nás nezoberú, nepôjde ani druhá.“ Šport nie je v rodine Kovaličkovcov cudzím slovom. „Otec vyskúšal všetky športy a sestra Zuzana sa dala na rovnakú dráhu,“ povedala Michaela. Mladšia zo sestier je taktiež na športovom gymnáziu v Trenčíne. Jej kariéru pribrzdilo zranenie. Už je však v poriadku a naplno trénuje.
