A svet čakal, čaká a bude čakať, kto si na svoj prst navlečie Prsteň rybára a povedie zlatým žezlom, silnou rukou a nezlomnou vierou Cirkev do novej, šedej doby. A dočkal sa.
V poradí 266. pápežom v histórií najrozšírenejšieho náboženstva na svete sa stal Jorge Mario Bergoglio. Pokorný, skromný a na prvý pohľad príliš gestikulujúci.
Niekto si to môže vysvetliť zle, no myslím si, že práve on bude pápežom veľkých gest. Veď ako inak to mám nazvať, keď modlitbu medzi kardinálmi začal slovami: „Nech Vám Boh odpustí, že ste ma zvolili za pápeža.“
Bývalý biskup z Buenos Aires Bergoglio, alebo ak chcete František, poodhalil aj to, prečo si toto meno zvolil. Je známe, že je jezuitom, no ako vzor si stanoval Františka z Assisi, nie Xaverského, ako si spočiatku mysleli média. Jeho želaním je, aby Cirkev bola chudobná a my k sebe lepší.
A tu nastáva problém.
Problém v oboch prípadoch, pretože od jedného i druhého sme na míle ďaleko, čo je smutné. Myslím si, že v dnešnom konzumistickom svete ochudobniť jednu z najbohatších, prepáčte za výraz, inštitúcií na svete, je nemožné. A myslím si, že aj tak silná osobnosť, akou sa František javí, zhorí ako fakľa. Všetko pramení z nášho egoizmu a sebectva, ktoré, chceme či nechceme, je viac-menej v každom z nás.
„Ako pápež musím stále viac vstupovať do služby, ktorej žiarivým vrcholom je kríž.“ Poviem vám, že tieto slová ma ako kresťana veľmi nabudili a čakám od Svätého otca naozaj veľa. Verím, že to dokáže, a to aj napriek tomu, aká doba dnešku panuje. Tohto kardinála som vôbec nepoznal, tobôž som ho nefavorizoval natoľko, aby mohol zasadnúť na svätopeterský stolec. A príjemne ma prekvapil.
Nech Vás i Vaše kroky, Otče, sprevádza Božia prozreteľnosť a vari naplníte Vaše smelé prísľuby a predstavy. Dúfame a veríme v to. Lebo sme unavení z neustáleho sľubovania a slabého posunu, nielen tam, ale i u nás, na Slovensku. Sme veľmi zvedaví, aký poriadok nastolíte a špeciálne, ako sa vysporiadate s čiernymi ovcami v bielom košiari, akou bol i Bezák. V každom prípade držíme palce.
