Zistili sme, že Oravci väčšinou konské mäso neodmietajú, ale musia vedieť, že ho majú na tanieri. Svoj vzťah k nemu opísal pred rokmi Ervín Zemko z Istebného, s ktorým sme robili rozhovor o jeho pôsobení u partizánov. „Keď nás Nemci obkľúčili na Poľane a zjedli sme všetky zásoby potravín, pustili sme sa do koní. Konské mäso sme jedli každý deň. Varené, pečené, varené, pečené. Keď sme kone zjedli, odišli sme z Poľany domov. Dlhú dobu som konské mäso nemohol cítiť.“
Mária Kabáčová, Žaškov
Nejedla by som ho. Keď si predstavím krásneho koňa, bolo by mi ho ľúto. Kôň nepatrí na tanier. Hnevá ma, že dnes nič nie je isté. Vo všetkom je niečo, čo tam nepatrí. Načo mám čítať na obale, čo výrobok obsahuje, keď to nie je pravda?
Milan Hvezdúl, Párnica
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sme konské salámy bežne jedávali na desiatu v bufete. Boli chrumkavejšie, lebo obsahovali viac pomletých chrumiek. Ale bola dobrá aj tá, keď nebolo inej salámy. Vtedy nebol taký výber ako teraz. Vadilo by mi, že by som jeho kúpou prišiel o peniaze, ale ináč proti nemu nemám výhrady. Táto kauza je iba veľa kriku pre nič.
Bohuš Bušo, Dolný Kubín
Kedysi sme vykupovali kone, mäso zmiešali s bôčikom a dochutili. Klobásy sme robili na bitúnku v Liptovských Revúcach. To bola nádhera. Ľudia sa ich nevedeli dočkať. Časť sme na Kubínskej holi s nebohým Edom Schellingom predávali turistom. Aj im chutili. Keď som robil vedúceho jazdeckého oddielu v Bratislave, nakupovali sme kone od gazdov pre Talianov. Čo sme nezjedli, poslali sme Talianom. Koňacina je sladšia, preto nie je vhodná pre cukrovkárov. Keď idem do Čiech, nikdy sa odtiaľ nevrátim bez konskej salámy. Pre mňa je to delikatesa. Je v poriadku, že konské mäso primiešali do výrobkov. Robí inú, lepšiu chuť. Ten kto na to nadáva, nevie, čo hovorí. Mal by im poďakovať.
Miroslav Ratulovský, Dolný Kubín
Konské mäso má druhú najväčšiu cukornatosť po ľudskom. Je veľmi sladké. Niekto chcel očividne ušetriť peniaze a urobili si z toho biznis. Mali by byť určite lepšie kontroly u dodávateľov. Treba im seknúť po rukách. Neviem povedať, či by mi vadilo, že som jedol konské mäso. Je to to isté, ako keby som niečo zjedol, chutilo by mi to a potom by mi povedali, že tam bol potkan. Až potom by mi napadlo, že je to hnusné a pritom predtým mi to chutilo. Je to len otázka psychiky. Konské klobásy som nemal problém zjesť. Možno by ma to bralo len preto, lebo by ma chceli obtiahnuť na peniazoch.
Milan Butkaj, Leštiny
Pred dvoma rokmi sme po fašiangovom sprievode odstavili koňa ku živému plotu s tisom. Nažral sa ho a do rána zdochol. Zavolal som Rómom z Ružomberka a tí si s radosťou po neho prišli. Zjedli ho a nič sa im nestalo. Rovnako zlikvidovali žriebä, ktoré mi zrazilo auto. Nedávno sa kôň napichol v lese a bolo ho treba utratiť. Kúpil som stehno, zmiešal s bravčovinou a urobil výborné klobásy.
Angelika Fogášová, Medzibrodie nad Oravou
Sú to všetko obchodné ťahy. Konské mäso som jedla dávno za socializmu, keď ho otec vozil z Prahy. Vraví sa, že je jedno z najčistejších, najkvalitnejších a je výberové. Mám rada kulinárske špeciality. Skúsila som mušle aj slimáky, takže konské mäso by som si teraz určite dala. Každý podvod a klamstvo mi vadí, hlavne ak je to voči zákazníkovi a týka sa peňazí. Keby to otvorene povedali, veľa ľudí by si ho kúpilo pre zaujímavosť aj ako delikatesu.
