ORAVSKÝ PODZÁMOK. Oravský hrad mal okrem vojenskej aj ďalšie funkcie. Bol sídlom správy, chránil obchodníkov na ceste popod hrad. Dôležitou bola súdna právomoc. Jej súčasťou bolo väzenie. Časť výsluchov aj niektoré tresty sa robili na hrade. Svedčia o tom výpovede obžalovaných aj svedkov. Po požiari v roku 1800 sa hrad stal na tieto účely nepoužiteľný a väzni končili v stoličnom dome v Dolnom Kubíne.
Hadnaj, kaprál, hajdúch
Väzenie sa na Oravskom hrade nachádzalo v jeho dolnej časti. Na starosti ho mal zámocký hadnaj. Zachované dokumenty z roku 1795 podrobne opisujú jeho povinnosti aj prácu podriadených – kaprála a hajdúchov. Všetci skladali pri vstupe do služby sľub.
„Systém fungoval podobne ako dnes,“ hovorí historička Oravského múzea Iveta Floreková. V prípade závažného skutku bol podozrivý vo väzení do vynesenia rozsudku. Neexistuje záznam, podľa ktorého by niekto bol vo väzení zavretý dlhšiu dobu. Častejšie sa používali fyzické tresty.
„Prikovanie ku stene za pás, krk, sedenie v klade, zákaz vychádzať z väzenia určité obdobie, palicovanie, bičovanie, odťatie ruky, lámanie v kolese, obesenie, rozštvrtenie, napichnutie na kôl, sťatie mečom, upálenie, pochovanie za živa,“ približuje Iveta Floreková časť krutých trestov stredoveku. „Ak matka zabila svoje dieťa, po odsúdení sa po príchode do väzenia musela podrobiť okrem samotného uväznenia často i pôstu, ktorý mohol trvať jeden alebo aj dva týždne. Za toto obdobie dostala raz za deň vodu a chlieb.“
Účinné prostriedky. Zľava: klada, škripec, kôl na napichovanie, šibenica, dereš.
Dvadsaťštyri palíc
Palicovanie na chrbát pocítili niekedy aj hajdúsi. Jedným z nich bol hajdúch, ktorému väzni ušli. Bol medzi nimi zavretý zeman. Mal peniaze, za ktoré kúpil alkohol. Pravdepodobne popíjali s hajdúchom a potom ušli. Súdnemu sporu sa nevyhol strážca, ale ani kaprál - veliteľ hajdúchov, napriek tomu, že bol v tom čase mimo hradu.
„Hajdúch bol odsúdený na 24 palíc a stratu služby,“ končí Iveta Floreková príbeh neporiadneho hajdúcha. V tej dobe to bol veľký trest, lebo prišiel o stály príjem.
Povinná práca
Väzenie malo prísny poriadok. Hadnaj zodpovedal za všetko. Pri príchode väzňa ho zaprotokoloval - zapísal meno, priezvisko, dôvod pobytu. Okamžite mu musel dať putá - okovy alebo reťaze. Nemohol mu ich dávať svojvoľne dole, kľúče od nich mal stále pri sebe. Mohol ich dať iba kaprálovi, keď ho zastupoval. Každé ráno skontroloval väzenie, väzňov aj putá. Ak boli poškodené, musel to nahlásiť vrchnosti a vysvetliť, prečo sú poškodené.
Potom väzňov odovzdal hajdúchom, ktorí ich strážili pri prácach pre panstvo. Nesmeli ich pritom pustiť z očí. Dohliadali, aby sa pri práci nepovaľovali. Oficieri občas chceli, aby im väzni robili nejaké práce. „To však bolo prísne zakázané, pod hrozbou trestu,“ hovorí historička.
Hadnaj otváral väzenie v presne určený čas. V lete o piatej, v zime o siedmej ráno. Zatváral ho o siedmej, respektíve o piatej večer.
Strava, úplatky, alkohol
O stravu pre väzňov sa staral hadnaj. Aj tu platili prísne predpisy. Vo filmoch často ukazujú, ako väzni dostávajú nekvalitnú stravu. Na Oravskom hrade sa síce neprejedali, ale dostávali primeranú stravu.
„Pri chlebe napríklad kontroloval kvalitu, či je dodržaná hmotnosť, či je dopečený, či je z kvalitnej múky. Ak sa mu nepáčil, vrátil ho pekárovi a nezaplatil.“
V turzovskej korešpondencii sa zachoval spis kaprála Jána Regha. Písal vrchnosti a požadoval, aby mu preplatila výdavky na väzňov Kotlárika, Kapaliaka, Juraja Benchledu a pána Szembeka, ktorí už boli na slobode. Za stravu pre nich zaplatil 29 zlatých a 65 denárov.
Platil prísny zákaz brať peniaze od väzňov a iných ľudí za to, aby mali lepšie podmienky väzenia. Hadnaj, kaprál a hajdúsi mali byť neúplatní. V rámci služby nesmeli piť trúnok, zdržiavať sa v krčme, ani prísť do služby opití.
Husle a kamenné gule slúžili na obmedzenie pohybu väzňa.
Tortúra
Samotnému odsúdeniu predchádzalo vyšetrovanie, ktoré nariadila súdna stolica - sedria.
V stredoveku bol rozdiel medzi šľachticmi a obyčajnými ľuďmi. Väčšiu váhu malo svedectvo zemana ako poddaného. Obžalovaný musel mať minimálne dvoch svedkov, ktorí svedčili v jeho prospech.
Medzi metódami, ako zistiť pravdu, bolo aj vyšetrovanie pod tortúrou – mučenie. Pred 16. storočím sa využívalo málo, iba v prípadoch, keď mal súdny tribunál pocit, že výpovede nie sú dostačujúce, alebo sa obžalovaný nepriznal. Od 16. storočia sa stalo súčasťou vyšetrovania, hlavne pri ťažkých zločinoch.
„Oravská stolica bola triezva a zachovala si zdravý ro-zum aj v rámci čarodejníckych procesov,“ hovorí Floreková.
Napriek tomu sa aj Oravou niesli výkriky mučených ľudí. Podstúpil ho aj zločinec Jozef Bubenčík, ktorý sa vlámal do kostola. Napriek tomu, že sa priznal, sedria ho podrobila prvému stupňu mučenia.
Do prvého stupňa patrilo prešovanie (stláčanie) prstov. K ďalším drvenie nohy španielskou čižmou či naťahovanie na škripec spojené s opaľovaním ohňom.
„Pri takomto výsluchu ste povedali, čo od vás chceli, len aby ste sa zbavili bolesti,“ hovorí historička Oravského múzea. „Tieto spôsoby zabezpečili dostatok práce v procesoch s čarodejnicami. Na Orave však podľa dochovaných spisov upálili iba jednu bosorku. Žien obvinených z mágie bolo viac.“
Kat
Oravská stolica mala právo meča, teda povolenie vykonávať popravy sťatím. Tento spôsob bol využívaný hlavne pri šľachte. Poddaných najčastejšie obesili.
Stolica pravdepodobne nemala dosť peňazí na kata, preto využívali kata zo Žiliny. Poprava sa vždy vykonávala na verejnom mieste, aby slúžila ako odstrašujúci príklad pre ostatných. Palicu brali do rúk väčšinou hajdúsi. Záležalo na ich povahe a sile, v akom stave odsúdený zišiel z dereša.
„Ak bol odsúdený v horšom fyzickom stave, mohlo sa stať, že palicovanie neprežil,“ hovorí Iveta Floreková. „Pri vyšších trestoch, napríklad 150 palíc, sa využívala aj možnosť rozdelenia trestu na časti. Pre odsúdeného bolo asi lepšie, keď dostal 25 palíc raz za dva týždne.“
Trestná agenda Oravskej súdnej stolice je jedným z najrozsiahlejších fondov Oravskej stolice. Fond trestných písomností obsahuje okolo 350 spisov len v 18. storočí. K nim treba pripočítať civilné spory. Časť týkajúcu sa zbojníkov prinesieme v pokračovaní.
