VYŠNÝ KUBÍN. Červený elektromobil parkuje v garáži vyšnokubínskeho podnikateľa Emila Kubiša od októbra. Po asi sedemsto najazdených kilometroch superlatívmi nešetrí. „Je to fantastické auto najmä pre ženy,“ hovorí Emil. „Nemá spojku.“
Ako na obláčiku
Pred rokmi na výstave fotovoltaiky v Paríži sa známemu oravskému propagátorovi zelenej energie zapáčili elektrické trojkolky.
„Behali po výstavisku a boli veľmi sympatické. Rozhodol som sa dve si kúpiť. V rozľahlom areáli firmy mi urobili neskutočne dobrú službu. Nabil som ich na nočný prúd a chodil som dva týždne. Na benzínových autách jazdím viac ako tridsať rokov. Aj teraz mám solídnu značku, no mal som kopec porúch – všetky súviseli s benzínovým motorom. Nič z toho, čo sa pokazilo na Volve, elektromobil nepozná.“
Kvôli autám na elektrinu Oravčan vlani meral cestu na výstavu do Hanoveru. „Boli tam autá od 9-tisíc eur do stotisíc. To bola jedna báseň sadnúť si dnu, cítil som sa ako na obláčiku.“
Na značkách
Emilovi sa podarilo získať na testovanie čínske auto značky Baoya. „Bolo mi úplne jedno, aké auto to bude, chcel som zistiť, čo je to za zázrak. Ako prvý na Slovensku som ho dal na značky.“
Prihlásiť auto na polícii trvalo o čosi dlhšie ako zvyčajne. „Program, stavaný na benzínové motory, nebol schopný auto s 10-kilowattovým motorom a bez exhalátov prijať. Podarilo sa, no muselo to ísť cez najvyššie miesta.“
Dojazd znížila zima
Čínsky výrobca uvádza dojazd 120 – 140 kilometrov – v lete a pri úspornej jazde. Ako si Baoya poradila s pravou oravskou zimou? „Išiel som do Kubína, keď snežilo. Po zapnutí svetiel, stieračov a kúrenia dojazd klesol na 75 – 80 kilometrov. Auto ma upozornilo, že akumulátor treba nabiť. Ešte som nešiel na doraz. Baterky sú pod sedadlami, čo je od podlahy asi 15 centimetrov. Neprejdem, keď napadne viac snehu. Auto využívam na nákupy v meste a vybavovanie po úradoch.“
Nabíja sa cez kábel v zásuvke na 220 voltov. „Výrobca uvádza, že ho treba nabíjať 12 – 16 hodín pri úplne vybitom akumulátore, pričom odoberie dva kilowatty za hodinu. Vnímam pozitívne, že ma jedno dobitie na nočný prúd vyjde dve eurá. Toľko stojí osemdesiat kilometrov cez zimu mňa, kto nemá nočný prúd, nech sú náklady päť eur na sto kilometrov.“
Kúrenie nevyšlo
Názory na elektromobily sú rôzne. Nadšenci ako Emil ich chvália do neba, iní ich považujú za panské huncútstvo – za veľa peňazí málo muziky. Redaktor portálu Autoweb Filip Rakovan po štyridsaťkilometrovej zimnej jazde cez Prahu prehlásil, že druhý raz si radšej zavolá taxík, pôjde metrom alebo pešo – všetko je jednoducho lepšie.
Emil Kubiš pripúšťa, že kúrenie je slabá stránka. „Cez dovozcu som oslovil výrobcu, aby už počas výroby namontovali do auta maličký bufík na benzín. V žiadnom aute nie je hneď teplo. Aj do Volva, pokiaľ ho parkujem vonku, sadám vo vetrovke. Vystúpim v Kubíne, a kým si vybavím veci, opäť vychladne.“
Čaká nás revolúcia?
Cena testovaného auta sa pohybuje od 11 do 15-tisíc eur. „Keď som mal škodovku, mohol som len snívať o posilňovači riadenia, bŕzd, elektrickom ovládaní okien a zamykaní. Štandard je solídny, sedadlá sú o kúsok vyššie, ako v mikrobuse. Vozí sa v tom elegantne. Dopredu, dozadu, neutrál. Do mesta fantastické. Chcelo by ho ešte viac odhlučniť, s tým sa pohrám v lete.“
Oravčan si myslí, že elektromobily spôsobia revolúciu. „Zatiaľ to u nás nefunguje vo veľkom, ale nie preto, že to nie je dobrá vec. Za všetkým je naftárska loby. Ľudia sa musia zbaviť predsudkov a ak začnú rátať, pochopia, o čom to je. Áno, tridsaťtisíc eur nemá hocikto, no desaťtisíc už nie je tak veľa. Cenovo je porovnateľné, no nákladmi neporovnateľné. Podľa toho, čo vidím a počúvam, sériová výroba sa rozbieha a Čínu nezastaví nikto, či sa to niekomu páči alebo nie. Je to nezadržateľné.“
Vyšnokubínčan je rád, že sa mohol s elektromobilom skamarátiť skôr ako ostatní. „Mnohí hovoria o tom, čo počuli alebo videli v televízore. A to je trochu málo na zodpovedný názor. Treba si to vyskúšať, fakty vás presvedčia, že je to o kúsok inak. Určite by som šiel do Kubína radšej na elektromobile ako pešo.“
