Trochu pomohlo, keď som dal hlavu do spacáka, ale to mi zasa chýbal vzduch. Kompromisom bolo vytrčiť von len nos, aj to len kvôli záchrane života pred zadusením. Ako strašidlo poslúžil dobre, rána som sa dočkal. Portugalčanka Mária útoky komárov vedľa v izbietke nepostrehla, asi jej tmavá pokožka ich nelákala, možno pomohla včerajšia slovenská slivovica.
Oblečenie neuschlo
Streda 26. septembra 2012. Ráno zisťujeme, že mokré prádlo cez noc veľmi neuschlo a topánky tiež. Obliekol som si náhradné veci a na suché ponožky si dávam igelitové sáčky a až potom nohy do topánok.
Mária na lístočku ďakuje farárovi, že sme mohli bez jeho vedomia prespať v jeho priestoroch, zamyká plechovú bránu garáže a kľúče vkladá do poštovej schránky.
Po veľkom daždi je chôdza na poľnej ceste obmedzovaná veľkými mlákami.
Dážď prestal, zo zamračeného rána sa počas dňa vykľulo pekné slnečné počasie.
Za dedinou sme prešli mostom ponad rieku Rio dos Mauros. Vlastne to bolo iba koryto rieky bez vody. Nevedeli sme, či sa s niekým zo včerajška stretneme, preto sme na ceste, kde sa naša odbočka napájala na spoločnú trasu, nechali v rozmočenej blatistej ceste paličkou nenapísané Pablo + Maria GO TO Coimbra, dúfajúc, že sa budú pozerať aj na zem, nielen za nosom.
Most cez vysušenú rieku Rio dos Mauros. Vysušovaniu riek v Portugalsku napomáhajú aj eukalyptové lesy, ktoré nie sú ich domovskou krajinou.
Náš cieľ dňa bolo mesto Coimbra, podľa mapy zo sprievodcu po trase Camino Portugués vzdialené približne 29 kilometrov. Čakalo nás jedno z najväčších miest v Portugalsku, ktoré dostalo prívlastok študentské. Predtým sme mali prejsť cez niekoľko malých dediniek a mestečko Cernache, známe tým, že na miestnom potoku stálo kedysi 72 mlynov, niektoré sú tam dodnes.
Trasa mierne zvlnená, cesty zväčša poľné i lesné, minimum asfaltových.
Pri chôdzi cez dedinky som obdivoval pôvodné nízke kamenné domy s kachličkami azulejo na čelnej stene. Najčastejšie sa objavoval motív Fatimskej Panny Márie. Do domov sa vchádza priamo z ulice. Pomerne dosť domov je neobývaných.
Bom Camino
Zopakoval som si portugalské pozdravy Bom dia, čo je dobré ráno i dobrý deň, ďakovať je obrigado, poprosiť por favor. Ak som odpovedi nerozumel, povedal som näo comprendo, ak rozumel, tak comprendo. Na ostatné dorozumievanie som mal ruky, nohy, ceruzku a papier.
Mária sa vyžívala vo fotení starých ľudí v starých dedinkách v ich starých odevoch. Radá sa ľuďom prihovárala, boli veľmi milí, ba dokonca nás pozývali na kávu. Keď sme odmietali, boli ochotní doniesť nám niečo na pitie, ušli sa nám aj jabĺčka. Väčšinou to boli postarší ľudia, zväčša ženy, akoby v týchto dedinkách mladí ľudia, ba ani chlapi nebývali. Priali nám šťastnú cestu Bom viagem alebo Bom Camino.
Za dedinkou Poco sme v koryte vyschnutej rieky videli dve ženy pásť ovce i kozy. Pri pohľade na to, čo spásali, som si pomyslel na naše ovce a ich pastvu. Našu som v duchu nazval rajskou záhradou, tú ich peklom.
Pri prvom cafebare, po asi desiatich kilometroch chôdze v Conimbige, raňajkujeme a sušíme na plote nedoschnuté veci zo včerajška. Neskôr stretáme dvoch mladým Francúzov, ktorí boli na cestách už šesť týždňov a radi by došli až do Fatimy. Jeden z nich, učiteľ menom Peter, učil dva roky v Brne francúzštinu. Tak sme sa mohli dobre dohovoriť.
Márii sa zle chodí, bolia ju kĺby, navyše získala otlak. V Cernache si ošetruje nohu a neodoláva cukrárni. Ja som sa zatiaľ na múriku dosúšal a vetral spotené nohy.
Santa Clara
Pred mestom Coimbra nám križovala cestu diaľnica, ktorá ďalej vstupovala do mesta cez prerušený akvadukt ešte z čias Rímskej ríše. Miernym klesaním sme došli ku Kláštoru Santa Clara. Je známy tým, že sa tam uchýlila, po smrti svojho manžela kráľa Dionýza, kráľovná Izabela Portugalská, tiež zvaná ako Alžbeta Portugalská, alebo aj ako kráľovná Izabela z Aragónu. V kláštore sa starala o chudobných a tam aj zomrela. V testamente odkázala majetok kláštoru, odmietla zabalzamovanie, čo jej splnili. Keď po čase otvorili hrobku, telo bolo neporušené.
Neskôr bola vyhlásená za svätú, je patrónkou chudobných. Mimochodom, aj ona prešla ako pútnička do Santiaga de Compostela, hneď po smrti svojho neverného manžela.
Od kláštora už vidno za riekou v kopci starú časť mesta Coimbra. Viac ako stodvadsať rokov bolo kráľovským aj hlavným mestom, keď sa v roku 1139 prvý portugalský kráľ Alfonso Henriques rozhodol svoj dvor presťahovať práve tam. Na najvyššom mieste nestojí ani kostol, ani hrad, ale najslávnejšia a najprestížnejšia univerzita v Portugalsku.
Coimbra. Pohľad na staré mesto, na najvyššom mieste je univerzita a jej veža so zvonmi k zvolávaniu študentov na vyučovanie.
Študentské mesto
V Portugalsku je to rozdelené - hlavným mestom je Lisabon (Lisboa), najkrajšie mesto je Porto, univerzitným mestom je Coimbra, centrom kresťanstva a arcibiskupstva je Braga, známa množstvom kostolov, a najnavštevovanejším miestom je ostrov Madeira.
V Coimbre študujú študenti z celého sveta, údajne až zo 70 štátov. Vysokoškolákov je tam približne 35-tisíc. Počiatky univerzity siahajú do roku 1290 a až do roku 1910 bola jedinou univerzitou v Portugalsku. Zvonica univerzity je viditeľná zo všetkých strán, má tri zvony, pričom jeden z nich zvoláva študentov na prednášky už od roku 1733.
V Coimbre chodia študenti v uniformách - čiernych dlhých a širokých talároch, k tomu patria čierne nohavice, sako, čierny plášť, čierna čiapka, biela košeľa, dievčatá čierne sukne. Uniformu musia nosiť aj v horúcom lete, no plášť môžu mať prehodený cez ruku.
V starej časti mesta je aj viacero kostolov či kaplniek, najznámejšie sú dve katedrály - Sé Velha a Sé Nova. Sé Velha je považovaná za najkrajšiu románsku stavbu v celom Portugalsku, bola postavená na oslavu víťazstva nad Maurami v roku 1064. Katedrála Sé Nova pochádza z roku 1598, teda prívlastok nová je pre súčasný pojem času trocha nezvyklý.
V meste zaujmú krčmičky, hojne navštevované turistami a najmä študentmi, mestská brána, námestia, múzeá, študentský štadión, univerzitná botanická záhrada.
Opätovné stretnutie
Čím je mesto väčšie, tým ťažšie sa hľadá lacné ubytovanie. Do Coimbry sme prišli pomerne skoro, no takmer tri hodiny sa nám nedarilo nájsť lacnejšie ubytovanie a hasiči mali už obsadené. Nakoniec pomohla mládežníčka ubytovňa. Tam sme tiež stretli našich kolegov, práve odchádzali na večeru. Pranie dostalo prednosť pred dennou prehliadkou mesta.
Stará katedrála Sé Velha. Je považovaná za najkrajšiu románsku stavbu v celom Portugalsku.
Osvetlené nočné staré mesto bolo ešte krajšie ako cez deň, žilo hlavne študentským životom, hudbou a spevmi. Študenti mali práve začiatok školského roku a tak tí poslednoročiaci na námestiach cepovali nových prvákov - učili ich spievať študentskú hymnu, rôzne pokriky i pochodové choreografie. Všetci sa zabávali. Na schodisku pred jednou vinárňou bol nočný koncert portugalských ľudových piesni. Víno pri tom chutilo výborne.
V mládežníckych ubytovniach sú väčšinou mnohoposteľové izby, no nám sa ušla dvojposteľová. Medzi mnou, takmer starcom, a mladou mulatkou boli ponaťahované špagáty a šnúrky s množstvom vypraných vecí. Už bol čas na skultúrnenie sa a zmazanie pútnickej vône.
Spalo sa výborne, no krátko.
Môj 11 kg batoh s teleskopickými paličkami pri značke smeru cesty. Teleskopické palice sa čoraz viac používajú na Camino de Santiago, najmä v kopcovitých terénoch. V minulosti, ale aj u mnohých putujúcich v súčasnosti ešte vídať klasickú dlhú palicu. Kedysi ju okrem podopierania používali aj na obranu pred divou zverou, psami a lúpežníkmi.
Autor: Pavol Papp
