DOLNÝ KUBÍN. „V našom revíri sa vlk premnožil aj preto, lebo ho Poliaci chránia celý rok,“ hovorí Jozef Slovík, poľovný hospodár v Poľovníckom spolku Bobrov. „U nás má až 80 percent úhynu lesnej zveri na svedomí vlk. Škody sú veľké.“
Poľovníci kontra ochranári
Ochranári tvrdia, že vlk lovom plní prirodzenú funkciu regulátora stavu zveri. Nespochybniteľnou je priama súvislosť s absenciou výskytu klasického moru ošípaných na území s celoročným výskytom vlka. Mor prenášajú hlavne diviaky. V území, kde žije vlk, sa chorá zver stava prvou korisťou, čím vlk bráni šíreniu ochorenia.
Aj preto sa ochranárom nepáči povolenie odstrelu. Tento rok ministerstvo pôdohospodárstva stanovilo kvótu na 130 kusov. Žilinskému kraju sa ušlo dvadsať. Lov bol povolený od 1. novembra do 15. januára. Už 15. novembra ho však zastavili, pretože kvótu poľovníci výrazne prekročili. Poľovníci v Žilinskom kraji zastrelili až 37 vlkov, z toho po jednom v Žiline, Martine, Ružomberku, 12 na Orave a až 22 v Liptovskom Mikuláši.
Dvoch zo šiestich vlkov z Bobrova vypreparovali, zo štyroch ostali lebky.
„Vlk je inteligentná šelma, preto je veľmi ťažké uloviť ho,“ hovorí Pavol Tisoň, pracovník Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne, ktorý eviduje všetky hlásenia o ulovených vlkoch na Orave. Okrem Bobrova získali trofej tohto predátora aj poľovníci v revíroch Rabča, Zubrohlava, Veličná, Kňažia, Prieková a Trstená.
Poľovníci tvrdia, že krátky čas splnenia kvóty svedčí o vysokej populácii. „Každý rok sme ulovili jedného - dvoch, tento rok až šesť,“ hovorí Jozef Slovík. „Jeden deň sme videli na love svorku 12 vlkov v rojnici. Na druhý deň sme zbadali ďalšiu s deviatimi. Takejto skupine nemá šancu utiecť žiadna zver.“
Niektoré poľovnícke zdroje uvádzajú, že po Slovensku behá až dvetisíc vlkov. Naopak, ochranári hovoria v optimistickom variante o čísle 600.
Ochranné pásmo
Poľská strana začala vyvíjať snahu o zavedenie 23 kilometrov širokého ochranného prihraničného pásma na slovenskom území. Platil by v ňom zákaz lovu. Argumentujú veľkou migráciou šelmy, pričom obeťou slovenských poľovníkov sú aj poľské vlky. Keby sa im to podarilo, poľovníci v takmer celom námestovskom a tvrdošínskom okrese, by počas sezóny lovu vlka, mohli flinty zavesiť na klinec. „Nech si postavia elektrický oplôtok a nedovolia poľským vlkom na našom území robiť škody,“ hnevá sa jeden z poľovníkov.
Snom nejedného poľovníka je mať doma takúto trofej.
„Ak máme vlka chrániť celoročne, tak štát by mal dať adekvátnu ekonomickú náhradu za škody spáchané vlkmi aj na lesnej zveri,“ povedal Jozef Slovík. „Poliaci v pohraničných územiach nerobia vakcináciu proti besnote. Keby ju robili, tak by sme mali hraničné pásmo bez výskytu besnoty. Ak chcú chrániť zvieratá, tak by mali všetky druhy.“
Snahu o kompromis vyjadril Miloš Majda, člen združenia Ochrana Karpatskej divočiny. „Treba zaviesť poriadok v love vlka. Mal by byť lovený tak ako rys alebo medveď na výnimku ministerstva.“ Nevadil by mu ani tohtoročný počet 130 kusov. „Výnimky nech dostanú združenia, ktorým spôsobia škodu a nie tie, kde robí prirodzenú reguláciu stavu lesnej zveri.“
