Rozhovor s Vladimírom Klocokom, generálnym riaditeľom OFZ, o vstupe do dolnokubínskeho akvaparku.
Výsledok hlasovania zastupiteľstva ho prekvapil. Poslanci majú právo rozhodnúť sa podľa svojho názoru a nesú za to aj zodpovednosť. Podľa Vladimíra Klocoka však mohli už dávnejšie povedať, že ponúkané riešenie nechcú, OFZ i mesto zbytočne strácali čas.
„Zmena názoru niektorých poslancov zo dňa na deň, bez reálneho dôvodu, len vyvoláva zbytočné otázky. To isté zastupiteľstvo totiž v decembri tento projekt so všetkými podrobnosťami schválilo. Naša ponuka mala vo februári už len podobu konkrétnych zmlúv. Oproti decembru v nich nebolo nič nové.“
Ako prebiehali rokovania?
O podmienkach vstupu našej spoločnosti do akvaparku sa diskutovalo už od septembra. Museli sme vyriešiť celý komplex právnych, finančných a technických problémov, ktoré boli väčšinou veľmi komplikované. Na množstve stretnutí sa podrobne vyjasnili a prediskutovali všetky podmienky a aj otázky poslancov. Okrem jedného alebo dvoch (Ján Ráclavský, pozn. redakcie), ktorí boli principiálne proti návrhu primátora, už nemali žiadne otázky. Takže ich zmena názoru bez nejakého konkrétneho dôvodu ma prekvapila.
V akom stave je akvapark?
Má niekoľko zásadných problémov. Časť z nich sa rozumnými opatreniami dá, ak nie celkom odstrániť, tak aspoň upraviť, na prijateľnú mieru. Kľúčovým je vysoká energetická náročnosť. Najväčší podiel má ohrev vody. Nikde nenájdete podobné zariadenie prevádzkované bez termálnej vody alebo iného lacného zdroja energie. Aquarelax ho nemá. Časť z našej trojmiliónovej investície by smerovala do zníženia energetickej náročnosti.
Zážitkový bazén s atrakciami.
Ako by ste to dosiahli?
Využili by sme odpadové teplo z OFZ. Už veľa rokov vykurujeme celý závod v Širokej, vrátane dodávky teplej vody pre zamestnancov, získavaním časti odpadového tepla len z jednej pece. Teplo z ďalších pecí uniká do ovzdušia. Ním by sme nahradili všetko nakupované teplo. Okrem výrazných ekonomických úspor by sa podstatne zlepšila aj tepelná pohoda v akvaparku.
Ako by ste teplo do akvaparku dopravili?
Pôvodne sme chceli vodu priviesť potrubím, ale získať povolenia od všetkých majiteľov pozemkov by sme asi nedokázali. Preto by sme horúcu vodu vozili v cisternách do veľkého zásobníka pri akvaparku. Schladenú by sme odviezli nazad do Širokej. Ide o uzavretý cyklus. Toto sme plánovali uskutočniť v priebehu budúceho roku.
Nezanedbateľné náklady tvorí elektrina a voda.
V Širokej máme vlastný vrt na pitnú vodu. Vozili by sme ju odtiaľ. Úžitkovú vodu by sme získali z vrtu urobeného pri akvaparku. Spojením nákupu elektriny pre akvapark s nákupom pre OFZ by sme dosiahli ďalšie podstatné úspory. OFZ totiž nakupuje elektrickú energiu ako jeden z najväčších odberateľov priamo od výrobcu alebo na burze.
Akvapark má 1500 metrov kubických vody, z toho je jedna tretina pod zemou. Pohľad na akumulačnú nádrž pod zážitkovým bazénom s obsahom 280 metrov kubických.
Aké ďalšie investície by ste realizovali tento rok?
Dokončili by sme stavbu saunového sveta, na čo by malo stačiť 700-tisíc eur. Vybudovali by sme parkoviská okolo akvaparku a priečne parkovanie po Pelhřimovskej ulici vrátane výsadby zelene. Tobogány vedú teplú vodu mimo budovu, čím pôsobia ako chladiče. Zaizolovali by sme ich. Dokončili by sme využívanie rekuperácie tepla, vybudovali vlastný tepelný zdroj pre sauny. Chceli sme postaviť komplexné rehabilitačné zariadenia pre rekondičné pobyty a rehabilitáciu s využitím pre zamestnancov okolitých podnikov a verejnosť.
Tým by sa vaše investície skončili?
V roku 2014 sme plánovali rozšíriť krytú časť akvaparku s potrebným vybavením rôznymi vírivkami. Postavili by sme ju medzi bazénmi a saunovým svetom. Ako posledné sme plánovali vybudovať vonkajšie priestory pre letné využitie - bazén, tobogány, ihriská. Na to by sme minuli ďalších 2,3 milióna eur. Bez dostavby akvaparku tak, aby mal možnosť ponúknuť aspoň približne rovnaký rozsah služieb ako okolité podobné zariadenia a bez lacnejšej náhrady dnes používaného tepla z Tehosu, by nemalo žiadny zmysel do tejto spoločnosti vstupovať.
Čo s dvoma úvermi, ktoré spláca mesto a Aqua Kubín?
Mesto má veľmi neštandardné a nevýhodné zmluvné podmienky súvisiace s financovaním výstavby akvaparku . Platia ešte 13 rokov. Vstupom do projektu sme nezabezpečovali, že sa mesto celkom zbaví dôsledkov svojho nezmyselného rozhodnutia z minulosti. Okrem dostavby sme ponúkali finančné garancie na zaplatenie starých dlhov a všetkých finančných problémov, ktoré by mohol akvapark v budúcnosti mať. Tým by bol problém zlého financovanie výstavby vyriešený - samozrejme až na to, že všetko, čo bolo v minulosti podpísané, sa musí voči banke splniť.
Investor plánoval znížiť energetickú náročnosť akvaparku.
Prečo mesto nevyužilo eurofondy?
Tak to neviem. Určite to budú vedieť poslanci. Jedným z dôvodov môže byť prísna kontrola ich použitia. Zmena alebo nedokončenie projektu môže zapríčiniť povinnosť vrátiť peniaze. Podľa pôvodného projektu mali za menej peňazí postaviť celý akvapark Realitou sú len vnútorné bazény a nedokončený saunový svet za viac ako sedem miliónov. Prečo, to je otázka pre ľudí, ktorí o akvaparku rozhodovali.
Výhrady boli ku dotácii mesta pre akvapark vo výške 400-tisíc ročne.
Chcem zdôrazniť, že dotácia nie je pre investora a nesúvisí s dostavbou akvaparku. Je to strata, ktorú dnes dosahuje. Mesto ju musí platiť, ak ho chce udržať v prevádzke. Myslím, že už teraz sa ukazuje, že to nestačí. Je isté, že sa bude ďalej zvyšovať rastom prevádzkových nákladov aj poklesom tržieb. Veľmi významná položka, o ktorej nikto z poslancov nechce hovoriť, budú už za tri až štyri roky prudko rastúce náklady na opravy zariadení. Aj keby akvapark zatvorili, mesto bude musieť úver a úroky platiť 13 rokov. K tomu treba pripočítať ďalšie náklady na údržbu stavby.
Výhrada, že by mesto muselo platiť dotáciu akvaparku aj po prípadnom jednorazovom zaplatení úveru banke, teda platiť dvakrát, je úplne nezmyselná. To nemôže byť len neznalosť elementárnych princípov v ekonomike, ale to bude zámer zmiasť ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú. Veď ak by banka postúpila svoju pohľadávku voči akvaparku na mesto, ktoré by ju zaplatilo, akvapark by ďalej rovnako dlhoval mestu tak, ako dnes dlží banke. Takže to, čo teraz platí banke, by potom platil mestu. Pre takýto prípad je v zmluve uvedené, že sa vzájomné platby medzi mestom a akvaparkom môžu započítať, aby sa nemuseli vzájomne platiť. Ale to, že by predčasná splatnosť úveru pri realizácii projektu mohla nastať, je prakticky vylúčené. Po súhlase banky so vstupom investora by banka nemala žiadny dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. OFZ by aj vo vlastnom záujme plnila všetky záväzky voči banke, inak by prišla o všetky investície.
Dolnokubínsky AquaRelax.
Čo ste žiadali za 3,1 milióna eur investovaných do akvaparku?
Určili by sme dvoch konateľov a získali 51 percent akvaparku. Mesto by malo plnú kontrolu nad jeho hospodárením prostredníctvom dozornej rady, v ktorej by malo troch z piatich členov. Všetky podstatné rozhodnutia by sa museli prijímať len po vzájomnej dohode.
Nie je 51 percent je veľa?
Aká je hodnota akvaparku, jednoúčelovej stavby, ktorá dosahuje ročnú stratu 400-tisíc eur? Ponúkam zaujímavé porovnanie. V Tatralandii bola krytá časť Karibik postavená na zelenej lúke v rovnakom období ako Akvarelax za menej ako 1,5 milióna eur. Porovnajte si to s tým, čo stojí v Dolnom Kubíne za úvery presahujúce 7,3 miliónov eur. Dostavbu sáun malo mesto plánovanú vo výške vyše 1,3 milióna. Keby malo financie, toľko by na ne boli minuli. Podľa našich prepočtov ho chceme dokončiť za 700 tisíc eur.
Naše investície vo výške 3,1 milióna vysoko prevyšujú jeho reálnu hodnotu. Aby sme sa vyhli neproduktívnym diskusiám, čo má akú hodnotu, navrhovali sme, aby mesto dalo urobiť znalecký posudok na jeho súčasnú hodnotu A podľa toho si stanovili podiely. Určite by sme potom mali viac ako 51 percent.
Ďalším dôvodom 51 percent je nutnosť dohliadnuť na správne narábanie s peniazmi, ktoré sme chceli investovať. Po výsledkoch doterajšej výstavby sme nemohli poskytnúť prakticky tým istým ľuďom ďalšie tri milióny eur na stavbu akavaparku. To musí každý uznať.
Niektorým poslancom chýbala dostatočná analýza dopadov projektu na mesto.
Po takmer piatich mesiacoch intenzívnych rokovaní a schválení projektu pred mesiacom je to skutočne zaujímavý dôvod.
Proti vstupu OFZ sa postavil aj hlavný kontrolór Peter Florek.
Jeho stanovisko na zastupiteľstve bolo vyslovene politické a ťažko ho nazvať odborným. Vo svojej analýze úplne abstrahoval od toho, že OFZ investuje do spoločnosti 3,1 milóna eur, čo musí v každom prípade zvýšiť hodnotu firmy a teda aj podielu mesta. Zároveň neuviedol, že táto investícia prinesie zníženie nákladov na teplo, vodu a zvýšenie tržieb. Veľmi podstatné je, že náš vstup umožní dlhodobú prevádzku, vrátane obnovy zariadení, po splatení úveru bez potreby dotácií zo strany mesta, čo súčasný stav neumožňuje.
S týmito nákladmi na strane mesta v prípade bez vstupu investora hlavný kontrolór vôbec nepočítal. I pri zabudnutých prínosoch vstupu investora mu vyšla realizácia projektu ako naj-optimálnejšie riešenie. Florekovo doporučenie poslancom, aby za náš projekt nehlasovali, mal vo svojej správe podložený len obavou, že investor bude spravovať v ďalších rokoch spoločnosť tak, aby vykazovala nulový hospodársky výsledok respektíve stratu.
Čo k tomu dodať? Asi len to, že pre niekoho je lepšia každoročná strata a poskytovanie obmedzených služieb občanom až po ich úplné zrušenie, ako hodnotný, dobudovaný a konkurencieschopný akvapark bez dotácií, v ktorom nebudú môcť rozhodovať nekontrolovane poslanci a politické strany.
Plavecký bazén (25 m) je z antikoru.
Aké môžu byť dôsledky rozhodnutia poslancov?
Spoločnosť OFZ ponúkala mestu vyriešenie takmer všetkých problémov, ktoré s akvaparkom má. Predpokladám, že poslanci, ktorí nesúhlasili s týmto návrhom, majú pripravené lepšie riešenie. Je veľmi dôležité pre mesto a jeho občanov, aby problém čo najskôr vyriešili. Mestu hrozí v opačnom prípade nútená správa. Verím, že si to všetci poslanci uvedomujú a budú podľa toho konať. Predovšetkým tí, ktorí tento problém svojím rozhodnutím v minulosti vytvorili.
Čo bolo podľa vás príčinou zamietavého stanoviska niektorých poslancov?
Možno zavážil fakt, že pár dní pred rokovaním zastupiteľstva vyvíjali určití ľudia mimoriadnu aktivitu na šírenie neprávd o našej ponuke. Vytrhávali jednotlivé veci účelovo z celého súboru dohôd a stavali všetko len do polohy nevýhodnosti pre mesto. Asi to súviselo so snahou tejto skupiny ľudí z Dolného Kubína o skrytú privatizáciu tepelného hospodárstva Tehos. Pokúšali sa o ňu už v minulom roku, ale bola zamietnutá.
Definitívne vyriešenie finančných problémov mesta súvisiacich s akvaparkom by totiž vylúčilo možnosť, že mesto pod neriešiteľným tlakom nedostatku financií nakoniec bude musieť Tehos niekomu prenajať alebo predať. Takto k tomu ešte môže dôjsť, a to veľmi skoro. V súvislosti s privatizáciou Tehosu uvádzali aj moje meno. Nie je to však pravda. OFZ ani ja sme nikdy nemali žiadny záujem o Tehos. Je to dobrá firma, ktorá nepotrebuje pomoc ani investície. Ale zbytočne to mnohokrát opakujem. Ľudia, ktorí o Tehos záujem majú, ma v tejto súvislosti stále uvádzajú ako ďalšieho záujemcu.
Prečo má niekto záujem o spoločnosti vyrábajúce teplo, keď zisk je Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) povolený vo výške maximálne štyri percentá?
Určite nie pre oficiálny zisk, ten je oproti hodnote majetku teplárenských spoločností príliš malý a návratnosť by bola desiatky rokov.
Budete ešte s mestom niekedy spolupracovať na tomto projekte?
Toto bola moja prvá skúsenosť v tom, aká je spolupráca s mestom. Musím povedať, že mi úplne stačí. Poslanci rozhodli jednoznačne. Určite majú po dvoch rokoch hľadania lepšie riešenie. Držím im palce. Okrem poslancov je tu veľa šikovných ľudí, ktorí dlhodobo spolupracujú s mestom. Určite vedia nielen kritizovať, ale aj riešiť problémy. Ak budú mať záujem, rád im v budúcnosti poradím.
