Každá minca má dve strany, a kým v minulom texte som náš národ, respektíve jeho jednotlivcov chválil za úspechy na medzinárodných fórach, dnes prichádza zmena. Budem trochu negativisticky naladený, no nestrácam vieru v nápravu. Alebo nie?
„Teória, že musíte vykúpiť banky z dlhov, je teóriou o tom, že bankári si užívajú svoj vlastný zisk z úspechu a potom nechajú obyčajných ľudí niesť bremeno ich zlyhania pre dane a zbedačujúce opatrenia.“ Tieto slová islandského prezidenta Olafura Ragnara Grimsonna hovoria za všetko. Už sa vám rozvidnieva? Stále nič? Nech sa páči...
Píše sa rok 2008 a malým ostrovným štátom otriasajú demonštrácie, ktoré neutíchajú. Ľudia vyšli do ulíc, sú nehnevaní a nespokojní. Oboje dávajú náležite najavo, a tak dva roky trvajúce nepokoje vyústili do referenda a tvorby novej ústavy. Za zmienku stojí, že sa ho zúčastnilo 93 percent obyvateľov. U nás? Márna sláva.
Ľudia odmietajú platiť dlhy zo svojich peňaženiek. Ulice Reykjavíku či iných miest sú plné demonštrantov žiadajúcich hlavy, ako za hrôzovlády Maximiliana Robespierra vo Francúzsku. Chcú mená tých, ktorí sú za krízu zodpovední. Chcú, aby pykali za svoju márnotratnosť vo väzení.
V októbri 2012 uzrela svetlo sveta nová islandská ústava. Vláda, ktorá spôsobila dlh vo výške 2,3 bilióna eur, skončila do nohy vo väzbe. Občania si v referende zvolili vlastných kandidátov, navyše jeden z článkov hovorí, že hlavným politickým protagonistom nie je politik, lež občan. Súkromné, po uši zadlžené banky budú v najbližších mesiacoch znárodnené. Navyše, viac ako 90 percent ľudí je proti tomu, aby sa splácali dlhy bankám z Veľkej Británie a Holandska.
Aké jednoduché. Nežná revolúcia na Islande priniesla úrodu. Stačilo sa len ozvať a vzbudiť zodpovednosť u mocných. Vedeli ste o tom? Naše média sa tomuto príkladu vyhýbali. Nemusíme byť predsa kolonialistami, aby sme objavili, že politika má dlhé prsty, ktoré ťahajú páky i vo vodách mediálneho sveta.
Napadlo mi, že na Islande sa podobné svinstvo ako Gorila neobjavilo. Som si priam istý, že z takých opičích listín by sme urobili celé veľdiela slovenskej špiny. „Moc štátu pochádza od občanov,“ píše sa v 2. čl. Ústavy Slovenskej republiky, nie od podliackych politikov, večne mínusových bánk či bruselskej byrokracie. Nebuďme sprostí, hluchí, slepí. Voľte rozumne. Urobte to pre nás, mladých. Prosím(e)...
