„Čo ako?“ – opýtala sa.
„Vy sa na mňa nepamätáte?“
Rok predtým
Oravci Michal a Paľo pracovali na stavbe mimo domova. Deň čo deň chodievali obedovať do miestnej reštaurácie. Jedlo si platil každý sám. Raz chceli urobiť výnimku. Kým Michal vonku fajčil, Paľo zaplatil účet za obidvoch. A odišiel na záchod. Michal sa medzitým vrátil a takisto zaplatil – za obidvoch. Čašníčka peniaze prijala bez mihnutia oka.
Večer na pive prišla reč na obed. Paľa mrzelo, že sa mu kamarát ani nepoďakoval. Pravda prekvapila i zabolela. Určite sa to stalo nedopatrením, zhodli sa kamaráti, veď tam jeme každý deň, to by hádam neurobila.
Márne sa na druhý deň dožadovali vrátenia peňazí. „Včera vám v tržbe museli zvýšiť,“ argumentovali mávajúc bločkami. Striktné kdeže zopakoval po čašníčke aj vedúci. „V poriadku, pani, veď vám sa to vráti,“ povedal Michal a odišiel.
O rok
„Vy sa na mňa nepamätáte?“ opýtal sa Michal. „Pred rokom ste ma tu okradli o obed. Vedel som, že sa vám to raz vráti.“
„No to určite,“ povedala žena. „Nič sa mi nestalo.“
„Ale áno, oškaredeli ste a stučneli. Majte sa, pani.“
