TVRDOŠÍN. Väčšie oravské obce a mestá si tento rok musia utiahnuť opasky. Zaviazali sa ušetriť päť percent na mzdových nákladoch, ďalších desať na tovaroch a službách. Podľa memoranda, ktoré podpísala vláda so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), šetrenie sa netýka obcí pod dvetisíc obyvateľov. Tie majú len udržať súčasný stav schváleného rozpočtu.
Bez dopadu na občana
Tvrdošínski poslanci znížili bežné výdavky zhruba o 230-tisíc eur oproti priebežnému plneniu rozpočtu. Z toho 100-tisíc eur je memorandom deklarované päťpercentné šetrenie na osobných výdavkoch a zvyšných 130-tisíc na tovaroch a služieb.
„Dotklo sa to všetkých mestských zariadení a organizácií, ktoré prehodnotili svoje prevádzkové a mzdové náklady s tým, že následne prijali vlastné opatrenia na požadovanú úsporu,“ povedal primátor Ivan Šaško.
Oklieštené výdavky by pre mesto nemuseli byť až také problematické. Vďaka rekonštrukciám a modernizáciám mestských budov v ostatných rokoch sa totiž začína prejavovať úspora na prevádzke.
„Uvedomujeme si, že podľa zákona budeme musieť zvyšovať osobné výdavky školských zamestnancov. Zložitá situácia by však nemala mať dopad na občana. Pripravujeme viacero rozvojových aktivít a nebudeme zvyšovať dane ani poplatky za odpad.“
Ubrali takmer všade
Aj Nižná zohľadnila pri príprave rozpočtu zníženie príjmov zo štátu. „Vo výdavkovej časti sme takmer všade uberali,“ hovorí starosta Jaroslav Rosina. „Memorandum však nie je právne záväzné. Skôr ho berieme ako upozornenie, že nám tento rok nepríde toľko financií, ako by malo prísť.“
Nepriaznivá finančná situácia sa prejaví najmä v plánovaných investičných akciách. Väčšinu obec musela pozastaviť, alebo presunúť na neskôr. „Okrem toho máme problém so strechou na Rotunde. Tá bude zrejme tohtoročnou prioritou, ak nechceme, aby sa zrútila.“
Pätnásťpercentné zníženie bežných výdavkov zapracovali do rozpočtu aj rabčianski poslanci.
Nevidia rezervy
„Budeme menej investovať do údržby, nekúpime počítač, obmedzíme sa v drobných nákupoch,“ povedal Milan Rentka, prednosta námestovského mestského úradu. „A to aj napriek tomu, že považujeme za zvláštne, aby šetrilo mesto, ktoré nemá žiadne dlhy.“
Na bežné výdavky je toho roku plánovaných necelých 621-tisíc eur, o 41-tisíc menej ako vlani. Položka mzdy ostáva rovnaká – 267-tisíc eur.
„Tam nevidíme rezervy,“ povedal prednosta. Táto suma vlani stačila na mzdy aj „nejaké odmeny“, toho roku už s nimi nepočítajú. Znižovanie platov ale podľa Rentku neprichádza do úvahy.
„Nároky na zamestnancov sa neustále zvyšujú, pretože sú zaťažení stále novými povinnosťami. Štyri investičné akcie za rok si vyžadujú hŕby papierov a tabuliek, ktorým aj tak nikto nerozumie. Byrokracia narastá. Ja si neviem predstaviť, ako chcú šetriť vo verejnej správe bez zrušenia agendy.“
Nižší plat
„Nám nemusel nikto nič prikazovať,“ povedal starosta Jasenovej Rajmund Bradík. Podľa neho musí mať každý správny gazda rezervu pre prípad nepredvídaných udalostí. Jasenovčania majú na účte aj na také veci 50-tisíc eur. Šetria už dlhšiu dobu. Už desať rokov nemá starosta ani poslanci odmenu, starosta má dokonca nižší plat, ako mu umožňuje zákon. Šetríme aj tým, že čo najviac vecí robíme svojpomocne pracovníkmi na verejnoprospešných prácach.“
Jablká a hrušky
S memorandom vyjadril nespokojnosť starosta Zákamenného Milan Vrábeľ. „Nestotožnili sa s ním všetky obce a mestá. Rokovali sme o ňom na rôznych fórach. Jeho tvorcovia si neuvedomili, že porovnávajú neporovnateľné, miešajú hrušky s jablkami.“
Upozornil na fakt, že niektoré obce pracujú v úspornom režime dávno a teraz im nariaďujú ušetriť ďalších desať percent.
„Ten, kto už dlhšie šetrí, bude mať trochu problém dostať sa do tých čísel, pretože podporné akcie, ktoré išli cez úrad práce, tento rok zatiaľ nie sú. Minulý rok sme riešili drobné obecné služby a údržbu cez európsky sociálny fond a príspevok z úradu práce. Úrad práce momentálne podporuje len nezamestnaných do 29 rokov.“
Napriek tomu, že sa to Zákamenčanom nepáči, rozpočet pripravili tak, že memorandum dodržia. „Ale rok ukáže, kde sa dostaneme,“ upozornil starosta.
Menej by dostať nemali
Za lepší v porovnaní s vlaňajškom označil začiatok roka podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
„V januári samosprávy dostali o desať o desať miliónov eur viac ako vlani. Február by mohol byť tiež celkom slušný. Uvidíme, čo bude ďalej. Odporúčame opatrnosť a potrebu uvedomiť si, ako daňový výnos v priebehu roka pláva. No nech by aj ekonomický vývoj na Slovensku nebol najlepší, nemali by sme dostať menej ako vlani.“
Autor: nk, lš, mapa
