„My vás neľutujeme, my vám závidíme,“ napísala mi kolegyňa z južného Slovenska. „U nás je tiež sneh, ale aj pol metra vody.“
Počasie sa naplánovať nedá. Ak nás zaskočí, musíme si poradiť. Ľudia sa vždy zo všetkého vyhrabali. Nespoliehali sa na štát, siahli po lopate.
Naopak, štátny rozpočet sa naplánovať dá. Ale ak čo-to zachýba, obráti sa vláda na ľudí. V ostatnom období jej však odhady nevychádzajú. Už po prvom mesiaci schváleného rozpočtu prišlo do štátnej kasy z daní a odvodov menej, ako minister naplánoval. V júli 2012 chýbalo 250 mil. eur, o tri mesiace neskôr ďalších 233 mil., koncom novembra ďalších 276 mil. eur. A minulý týždeň sa nechal počuť, že ani tohtoročný rozpočet nevychádza, zachýbalo 361 mil. eur.
Z toho všetkého, čo som minulý týždeň zachytila od ministra financií, mi vychádza jedno pozitívum - "sľub“, ako chce nahradiť výpadky, hoci len ich časť. „Máme ambíciu zvýšiť príjmy, a to nie od ľudí, ale z firiem, ktoré sú v štátnych rukách,“ povedal. No konečne aj on pochopili, že lopata celú ekonomiku istí!
A ak to nevyjde, istoty hľadá premiér. Keď to nešlo dole, skúsil hore, a – v Bruseli strieľal šampanským. Do európskej pokladnice odvedieme v rokoch 2014 až 2020 sedem miliárd eur, ale dostaneme 20 miliárd.
„Na každého obyvateľa to vycháza 344 eur ročne, “ povedal. Či sa pomocou tých peňazí vyhrabe Slovensko z kalamity, uvidíme. Len keby sme nemuseli toho „každého obyvateľa“, komu eurofondy pomohli, hľadať ako ihlu v kope snehu.
