Ku kaplnke postavenej na mieste hrobu začali chodiť ľudia z rôznych smerov. Tak začali vznikať pútnické cesty, najprv len na území dnešného Španielska, neskôr po celej Európe.
V období vrcholného stredoveku, v 11. až 12. storočí, dosiahlo putovanie do Santiago de Compostela úroveň putovania do Ríma i Jeruzalema.
Pútnické cesty do Santiaga de Compostela (Caminos de Santiago), kde je hrobka sv. Jakuba, patróna Španielska, vyhlásila v roku 1987 Rada Európy za kultúrnu cestu Európy a v roku 1993 boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V zozname je aj samotné mesto Santiago de Compostela, dnes jedno z najnavštevovanejších v Španielsku a jedno z najznámejších kresťanských pútnických miest.
Map a svätojakubských európskych ciest, neúplná, len hlavné cesty
Po svätojakubských cestách putovali milióny pútnikov, v súčasnosti aj mnoho turistov. Boli medzi nimi viacerí králi, kráľovné, pápeži i iné významné osobnosti, ale tiež obyčajní ľudia.
Jedným z nich je aj Pavol Papp (62) z Trstenej, ktorý na Camino de Santiago, tak sa volajú jednotlivé pútnické cesty do Santiaga, prešiel peši približne 1700 kilometrov.
Vlani v jeseni meralo jeho putovanie v Portugalsku a španielskej Galícii približne 650 kilometrov. Už v roku 2007 však prešiel najfrekventovanejšiu a najznámejšiu viac ako 750 kilometrov dlhú tzv. Francúzsku cestu - od Pyrenejí z Roncesvalles do Santiaga de Compostela. V roku 2010 pridal necelých 300 kilometrov po Aragónskej trase od Pyrenejského priesmyku Somport na francúzsko-španielskej hranici do mestečka Puente la Reina a potom časť Severnej trasy z mesta Bilbao do mesta Santander. Vtedy však svoj plán nedokončil, zo zdravotných dôvodov sa musel vrátiť domov.
História svätojakubského putovania
Keď človek navštívi miesta s úžasnou atmosférou, krásnou prírodou, architektúrou i ľuďmi, žiada sa mu všetko pekné prežívať opäť.
Preto som sa chcel vrátiť na niektorú z trás Camino de Santiago a splniť si sľub - opäť navštíviť úžasné mesto Santiago de Compostela a jeho slávnu katedrálu a zájsť aj na mys Finisterra - miesto, ktoré bolo v dávnej minulosti až po stredovek považované za koniec sveta.
Rozhodol som sa prejsť dve trasy: Camino Portugués z portugalskej Fatimy do Santiaga a potom trasu na koniec sveta Camino de Fisterra zo Santiaga do Finisterre.
Santiago de Compostela
Hlavné mesto autonómneho a historického územia Galície vyrástlo v okolí hrobu Sv. Jakuba. Jakub bol synom rybára Zebedea a Salome a bratom apoštola Jána. Nazýva sa aj Starší, Väčší alebo Zebedeov. Ako prvý z apoštolov podstúpil mučenícku smrť. V roku 44 za vlády Herodesa Agrippu bol popravený sťatím hlavy.
Podľa jednej z legiend pomohli anjeli prepraviť jeho telo loďkou do Galície, kde údajne v minulosti pôsobil. Tam ho pochovali, časom sa však na miesto zabudlo. Hrob bol nájdený za zvláštnych okolností a náhodou okolo roku 830, v období začiatkov rekonquisty - znovudobýjania územia Maurami, tak prezývali Európania moslimských Arabov, ktorí v tom čase pokračovali v expanzii smerom na sever do Európy.
Vplyv na dejiny Európy
Na mieste objaveného hrobu je dnes veľká katedrála, ktorá je cieľom putujúcich z celého sveta. Pútnické cesty do Santiaga sa časom rozšírili po celej Európe. Najvzdialenejšie vedú z Nórska a ostatných severských štátov. Z pyrenejského polostrova vedie 28 ciest, zbiehajú sa priamo do Santiaga, alebo sa napájajú na niektorú z najznámejších alebo najfrekventovanejších ciest. Najznámejšie sú: Francúzska cesta (Camino Francés), Severná cesta (Camino del Norte), Strieborná cesta (Via de la Plata), Portugalská cesta (Camino Portugués) a cesta Na koniec sveta (Camino de Fisterra).
Katedrála Sv. Jakuba – Santiago de Compostela, časť prednej strednej veže so Sv. Jakubom, na bokoch vidno Svätojakubské kríže
Historici i znalci kultúry a umenia sa zhodujú, že objavenie hrobu a mýtus sv. Jakuba pri oslobodzovaní územia od expanzie Maurov smerom do Európy, a s tým súvisiace putovanie do Santiaga, v mnohých oblastiach ovplyvnilo históriu a kultúru nielen dnešného Španielska, ale celej Európy. Nebyť týchto udalosti, dejiny Európy by boli úplne iné a na našom území by bol dnes oveľa väčší vplyv arabskej kultúry a náboženstva islamu na úkor kresťanstva.
Pútnici či turisti
Na cestách do Santiaga možno stretnúť ľudí z celého sveta. Najčastejšie kráčajú sami, v dvojiciach, ojedinele vo väčších skupinách. Sú to vyznávači rôznych náboženstiev, podľa štatistík je však väčšina neveriacich. Možno tu stretnúť mladých i starých, študentov, ľudí rôznych povolaní, ľudí veľmi bohatých a veľmi chudobných, zdravých i chorých. Každý pútnik môže nastúpiť na trasu kde chce a kedy chce. V súčasnosti putuje ročne približne 200-tisíc ľudí, najviac údajne Nemcov.
Dôvodov, prečo kráčajú, či šliapu do pedálov je viac. Každý uvádza svoj dôvod putovania do vstupného dotazníka. Ale skutočný dôvod si často nesie každý sám v sebe.
Ak putujúci preukáže, že prešiel peši 100 alebo na bicykli 200 kilometrov, dostane v úrade katedrály tzv. Compostelu, čo je akoby certifikát potvrdzujúci v latinčine, že navštívil chrám v Santiagu de Compostela ako cieľ jeho cesty. Dĺžku trasy preukazuje pečiatkami v tzv. Credenciali, čo je pútnický preukaz. Alebo môže pečiatky zbierať na mapu či do svojho zápisníka.
Symboly svätojakubských ciest – mušľa a svätojakubský kríž; socha Sv. Jakuba, podobných je na trasách veľmi veľa
Putovanie v minulosti
Kedysi sa putovalo omnoho ťažšie, lebo pútnik zašiel peši tam, obvykle z domu, a späť, teda prešiel dvojnásobok trasy. Cesta sa vtedy skončila až vtedy, keď sa človek zbožne vrátil na miesto, odkiaľ vyšiel. Pred odchodom zvykol pútnik napísať testament, pretože mnohí sa z cesty nevrátili pre choroby, epidémie, lúpeže a vraždy, živelné pohromy, blesky, rozvodnené rieky, napadnutie divou zverou, alebo aj pre lásku.
Aj dnes, hoci zriedkavejšie, zomierajú ľudia počas putovania. Svedčia o tom kríže či spomienkové tabuľky pri cestách.
V minulosti sa ľudia vydávali na cestu k hrobu sv. Jakuba z rôznych dôvodov. Mohlo ísť o pokánie, poďakovanie, prosby či splnenie sľubov. Putovali však aj za trest. Zločincovi súd ponúkol namiesto žalára putovanie do Santiaga a späť. Dokonca aj v súčasnosti v belgickom Valonsku existuje možnosť pre mladistvých odpykať si trest buď vo väzení, alebo absolvovať pešie putovanie do Santiaga.
Dnes sú dôvody podobné, no priradzuje sa k nim aj turistika, náboženská turistika či jednoducho športový výkon.
Symbolom pútnika je mušľa hrebenatka, obvykle upevnená na batohu. Rovnakú mušľu má na klobúku aj slovenský sv. Jakub vyrezaný Majstrom Pavlom na slávnom oltári v Levoči.
Že sa do Santiaga putovalo v minulosti aj z územia terajšieho Slovenska, potvrdzujú archívne listiny i archeologické vykopávky. Tiež je známe, že sa od nás putovalo aj za trest. Istý gróf v roku 1307 zavraždil iného grófa a bol odsúdený na pešiu túru cez Rím a Bari do Santiaga a potom späť na Slovensko cez Nemecko.
Autor: Pavol Papp
