ORAVSKÉ VESELÉ. Pamätné chvíle zažil Peter Babnič najmä v drese Interu Bratislava, s ktorým získal aj dva slovenské tituly. Spolu so Szilárdom Némethom boli hrozbou pre každého brankára. Bol v tíme slovenskej reprezentácie do 21 rokov, ktorá vybojovala historicky postup na Olympijské hry do Sydney v roku 2000. Momentálne hrá 35-ročný rodák z Brezna v Oravskom Veselom.
Čo zavážilo, že ste sa rozhodli pre oravský celok?
Mojou hlavnou podmienkou bolo, aby mi klub ponúkol aj prácu. Pán Rejduga ma oslovil s konkrétnou ponukou a tú som prijal.
Takže aj pracujete?
Áno, robím v jednej firme na výrobu matracov a roštov.
Ako sa Vám zatiaľ páči na Orave?
Nič mi tu zatiaľ nechýba. Zvykol som si tu na ľudí a aj na počasie. S radosťou som podpísal zmluvu o ďalší polrok.
Najkrajšie spomienky na Inter Bratislava.
Vždy, keď sa má niekto spýta na tieto roky, vybavia sa mi najkrajšie časy. Boli sme vtedy dobrá partia. Získali sme dvakrát slovenský titul a takisto aj Slovenský pohár. Až v Interi som dosiahol prvé významnejšie úspechy.
Útočný tandem ste tvorili Szilárdom Némethom.
Výborne sme si spolu rozumeli. Padalo nám to. Potom išiel každý svojou futbalovou cestou. Szilárd už zavesil kopačky na klinec a robí teraz skauta pre Manchester United.
Od roku 2004 sa však bratislavský tím iba potápa. Teraz hrá štvrtú ligu.
Je to smutné, kde skončil slávny slovenský klub. Teraz sa tam vracajú starí hráči ako Roman Kratochvíl. Chcú pomôcť tímu. Mňa takisto oslovili pred dvoma rokmi, ale nevedeli mi garantovať prácu.
Ktorý z množstva gólov si najviac ceníte?
Asi ten v drese Sparty Prahy. Hrali sme zápas Ligy Majstrov proti Spartaku Moskva. Bežala 90. min a ja som vyrovnal na 2:2.
So slovenskou reprezentáciou do 21 rokov ste vybojovali historický postup na Olympijské hry do Sydney. Nakoniec ste ale necestovali.
Keď sme postúpili, boli to prekrásne pocity. Keď som sa však dozvedel, že na olympijský turnaj nepocestujem, bolo to veľké sklamanie. Dôvodom však nebolo žiadne zranenie, ale tréner Jozef Adamec. Ten ma spolu s ďalšími nominoval na reprezentačné zápasy za seniorov a nedovolil nám zažiť olympijskú atmosféru. Nikto nechápal, prečo to spravil.
Sú nejaké momenty, na ktoré by ste najradšej zabudli?
Najmä zranenia. Do tridsiatky ma obchádzali, no potom začali veľké problémy s kolenom. Mal som roztrhnutý krížny väz, ktorý ma vyradil na dva roky. Kondične by som mal aj na vyššiu súťaž, ale zdravie mi to už nedovolí.
Chcete ostať pri futbale aj po skončení kariéry?
Dal som sa už teraz na trénerskú cestu. Dokončujem si B licenciu trénera. Dokým ma však bude poslúchať zdravie, rád by som ešte hrával futbal.
Keď sledujete reprezentačné zápasy v televízore, nemáte chuť pomôcť chlapcom?
Už nie. Zvykol som si na pozíciu diváka a fanúšika.
Postúpia Slováci na Majstrovstvá sveta do Brazílie?
Kvalifikácia je vyrovnaná. Rozhodne sa medzi nami, Gréckom a Bosnou. Ja verím, že aspoň to druhé postupové miesto by sme mohli obsadiť.
