TRSTENÁ. Nadšenec histórie Ľudovít Kolodej roky tvrdil, že na pozemkoch, kde sa pred rokmi narodila jeho mama, sú starodávne základy rozsiahlej stavby. Hovoril o nich jeho otec aj starý otec. Nikto mu však neveril. Začal teda v záhradách kopať sám.
Ďalej kopať nemôže
„Z rozprávania starých rodičov som si veľa nepamätal,“ hovorí Ľudovít Kolodej. „No zaujímalo ma to. Až na dôchodku som zistil, že veci, o ktorých som kedysi počul, sa dajú nájsť.“ Pred tromi rokmi sa pustil do pátrania po základoch, podľa neho, starobylého kláštora. Približne vedel, kde by sa mali nachádzať. Na pozemkoch za domami stojacimi okolo cesty smerom na Liesek. Písomnosti o kláštore nenašiel v kronikách, archívoch, ani v starých listinách. Bol však presvedčený, že existoval. Zohnal si mapy a geometrické plány, aby vedel, komu pozemky patria. Oslovil majiteľov. Niektorí mu kopanie povolili, iní o tom nechceli ani počuť. „Musel som dokázať, že mám pravdu a že v zemi naozaj niečo je.“
Vo dne v noci premýšľal, kadiaľ mohli základy viesť, rátal súradnice. A trafil sa presne. Vykopal tri jamy. „Zhruba 60 centimetrov pod zemou sú takmer neporušené kamenné múry, na niektorých miestach dva metre hlboké, niekde len 80-centimetrové.“ Chcel vykopať ešte jednu jamu, kde mal byť podľa neho základ kamenného stĺpu. Predtým však o náleze informoval archeológov. Tí ho stopli. „Keby som sa toho nechytil, nikto by tam neprišiel, neverili by, že tam niečo naozaj je. Len takto som to mohol dokázať. A za to tam teraz nemôžem ani vojsť. No, žiaľ, aj také veci sa stávajú.“
Keramické úlomky
Odborníci začali výskum v polovici júla. Vzorky skompletizovali v auguste. „Na mieste výskumu sa nám podarilo zdokumentovať časti dvoch kamenných murív,“ hovorí Martin Furman, archeológ z Krajského pamiatkového úradu v Žiline. „Z hnuteľných nálezov je to hlavne keramika, zopár zvieracích kostí a železne fragmenty.“
V zemi našli 136 keramických úlomkov. Boli tam časti hrncov, veľkých mís, misiek, džbánikov. Zaujímavosťou je lekárenská nádobka, takzvaná albarela. Až na jednu výnimku sa z nich nedala poskladať kompletná nádoba. „Nádoby predstavujú bežnú výbavu severozápadného Slovenska v pokročilej fáze ranného novoveku,“ píše sa v záverečnej správe k prvej fáze výskumu.
Okrem úlomkov odborníci z miesta nálezu odniesli vzorky mált z dvoch murív, aj zo stĺpa, ktorý je zamurovaný v neďalekej hospodárskej budove. „Podľa výsledkov analýzy je zrejmé, že malty z obidvoch murív majú rovnaké zloženie, no zo stĺpa je odlišná.“
Obdobie zatiaľ isté nie je
Ľudovít Kolodej je presvedčený, že Trstená bola založená oveľa skôr, ako sa v súčasnosti datuje. Aj preto si stojí za tým, že základy, ktoré objavil, patrili katedrále, ktorú postavili koncom prvého tisícročia na žiadosť Cyrila a Metoda. Odborníci, archeológovia a pamiatkari však jeho tvrdenia vyvracajú. „Interpretácia pána Kolodeja, že ide o veľkomoravský kostol, sa výskumom nepotvrdila,“ povedal Furman. „V každom prípade však išlo o veľmi zaujímavú stavbu, o čom svedčia kvalitne prevedené murivá. Pravdepodobne nebola dostavaná, pretože nie je zobrazená na žiadnej historickej mape.“
Archeológovia nevedia presne, do akého obdobia základy zaradiť. Pomôcť im môžu štyri nájdené keramické črepy a jedna neporušená archeologická vrstva. Zaradiť sa dajú do neskorého stredoveku až novoveku.
„Krátky archívny výskum a pomoc historika Mareka Ďurča, ktorý nám poskytol archívnu listinu z roku 1757 aj s prekladom, nás navádza na jednu z alternatív, čo by mohli murivá znamenať,“ hovorí Furman. „V listine sa píše, že mestečko Trstená vyčlenilo na konci mesta smerom k obci Liesek prázdny pozemok pre františkánov. Mali si tam postaviť dom v tvare depozitára. Základy františkánskej budovy sú jednou z verzii.“ Staršie črepy sa mohli do zeme dostať aj pri poľnohospodárskej činnosti. „K inej interpretácii nás môže navádzať pozícia miesta – popri niekdajšej obchodnej ceste do Nového Targu. Mohlo ísť o budovu či budovy skladov obchodného tovaru.“
Mýty, či pravda?
Hoci sa o stavbe nezachovali žiadne dokumenty, starší Trstenčania si pamätajú na historky o tomto mieste. Spomínajú, že pri stavbe domu a garáže natrafili v zemi na kamenné klenby. Dnes sa k nim, ak sa aj po stavebnej činnosti zachovali, však zrejme už nikto nedostane. V okolí sa našli ľudské kosti, keď sa tam pred rokmi kopala kanalizácia. „Traduje sa aj to, že každý, kto v minulosti z tohto miesta niečo odniesol, do roka zomrel,“ hovorí Ľudovít Kolodej. V minulosti rodičia deti upozorňovali, aby sa tam nechodili hrať, pretože sa môžu prepadnúť. Nikto sa však miestom bližšie nezaoberal.
Presnejšie určenie, o akú stavbu a z akého obdobia skutočne ide, zrejme ukáže až ďalší výskum. Potrebný je prieskum georadarom, ktorý by malo zabezpečiť mesto. „Prostredníctvom neho sa môžu zistiť ďalšie murivá, ich hĺbka, dutiny,“ dodal archeológ. „Ide o nedeštruktívnu metódu, pri ktorej sa nenarúšajú archeologické situácie.“
