ZUBEREC. Štyri vleky, päť zjazdoviek, viac ako štyri kilometre upravených tratí do nadmorskej výšky takmer 1500 metrov. Zverovka - Spálená.
Bezpečnosť zaručia aj snímače
V stredisku pracuje na jednej zmene len pri obsluhe vlekov a lanovky zhruba štrnásť ľudí. Ďalší sú pri pokladniach, v servise, lyžiarskej škole, bufetoch. Keď je stredisko plné, stará sa o lyžiarov aj tridsať ľudí. Pri vlekoch musia byť školení ľudia schopní opraviť prípadnú poruchu. Na každej zmene je minimálne jeden strojný mechanik a jeden elektrikár.
K väčším poruchám či tragédiám spôsobeným pádom niektorej sedačky zatiaľ na Spálenej nedošlo. Zrejme aj vďaka prepracovanému systému zariadenia.
„Na každom stožiari sú snímače. Keby sa niečo stalo a lano by malo spadnúť, systém automaticky zastaví celú lanovku, “ hovorí Ladislav Kvak, riaditeľ spoločnosti Tatrawest, ktorá vlastní lyžiarske stredisko.
Čiernu trať stále pripravujú
Tohtoročnú sezónu začali v stredisku pod Roháčmi 14. decembra. Dva týždne predtým desiatky zamestnancov zasnežovali trate. Od začiatku mali lyžiari k dispozícii štyri zjazdovky. Piata, takzvaná čierna, vedúca popod lanovku, stále nie je stopercentne zjazdná.
„Musí na nej byť viac snehu, ako v ostatných častiach,“ hovorí Kvak„Čakáme už len na mrazy, aby sme ju mohli dosnežiť a začať upravovať.“
V stredisku sú tri vleky a jedna sedačková lanovka. Najmenší vlek, detský, má 250 metrov, ďalší 450 metrov. Za hodinu sa na ňom môže odviezť maximálne 600 ľudí. V polovici trate začína najdlhší vlek, 800-metrový s hodinovou kapacitou 800 lyžiarov. Najväčšiu kapacitu, až 2000 ľudí, má takmer 1,5-kilometra dlhá sedačka. Stopercentná vyťaženosť sa dosiahnuť nedá ani počas vrcholu sezóny. V lepších dňoch je zhruba 80-percentná.
Hoci je prevádzka lanovky nákladná, premáva počas celej sezóny, aj keby sa na nej mal viezť len jeden lyžiar.
„Niekedy príde krátko pred jarou dvadsať ľudí. Ale fungujeme, bolo by neférové, keby sme lanovku odstavili.“
Nonstop služba
Lyžiari prichádzajú do strediska od deviatej rána. Prevádzka končí o štvrtej popoludní. Pre zamestnancov začína druhá zmena. Upravujú trate, príjazdy k sedačke, k vlekom, čistia parkoviská, odhŕňajú a posýpajú príjazdové cesty. „Niekedy ratraky upravujú zjazdovky tri hodiny, výnimkou nie ani šesť hodín. Neraz končia o desiatej - jedenástej v noci.“
Keď je menej prírodného snehu a silný mráz, v noci nastupuje ďalšia partia ľudí. Musia rozmiestniť snežné delá, natiahnuť hadice a káble. Celú noc kontrolujú zasnežovanie. „Môže sa pretrhnúť hadica a vtedy tam musí niekto byť, aby ju opravil. Aby sme ráno namiesto snehu nemali na zjazdovkách klzisko.“
Snežné delá vypínajú o štvrtej - piatej ráno. Vtedy opäť prichádzajú do práce vodiči ratrákov, aby trate znova upravili. Na zasnežovanie majú v Spálenej päť veľkých, mobilných snežných diel a 27 pevných tyčí.
Nová sedačka aj budova
Novinkou tohto roka je nová snoubordová trať. Na milovníkov adrenalínu čakajú rôzne skoky i prekážky. Opäť ju stavali mladí nadšenci snoubordingu zo Zuberca. Predtým museli absolvovať školenie, ako certifikované prekážky správne nainštalovať. „Zo všetkých návštevníkov je 35 percent snoubordistov,“ hovorí Kvak.
Do budúcnosti chcú majitelia strediska postaviť novú sedačkovú lanovku. Mala by začínať už pri parkovisku. „Súčasnú by sme skrátili. Nová by fungovala na inom princípe, na takzvanom odpojiteľnom systéme.“
Víziou je aj polyfunkčná budova pri parkovisku. Súčasné búdky, v ktorých je kasa, servis či lyžiarska škola, by tak boli pod jednou strechou. Pod Roháčmi však budovateľské zámery trvajú oveľa dlhšie ako inde. „Sme v národnom parku, musíme žiadať mnohé povolenia. Trvá roky, kým ich získame.“
V Spálenej sa tradične lyžuje minimálne do polovice apríla. „Sezónu nekončíme pre nedostatok snehu, ale pre nedostatok lyžiarov.“
