Ako je však známe, výnimka potvrdzuje pravidlo a jedna z nich sa mi priplietla do cesty. Šlo o rozhovor Vladimíra Urbana, bývalého učiteľa filozofie a dejepisu , ktorý donedávna zastával funkciu riaditeľa gymnázia v Šali. Dnes pracuje ako publicista.
V interview pre slovenský denník nastavil zrkadlo i vyslovil otázky nad našim vzdelávacím systémom. Zaujímalo ma, ako to vidí. V médiách sa často stretávame s odborníkmi naslovovzatými, ktorí však omieľajú to isté dookola. Urban nemlátil prázdnu slamu, vie o čo ide. Učiteľom bol takmer štyri dekády, kto iný môže poznať školstvo lepšie? Ako hovorí, školy strácajú ťahúňov. Problémom však nie sú osemročné gymnázia, ktoré podľa neho neplnia absolútne svoj účel, lež prispievajú k strate motivácie do učenia. Žiaci netúžia vyniknúť. U nás sa titul dá, de facto, získať zadarmo.
„Na vysokej škole môže študovať prakticky každý, koho nezrazila električka a trafí do školy, lebo už tým ukázal svoju spôsobilosť,“ povedal Urban. Smotana, ktorú gymnázia zo základných škôl zlízali, už prakticky neexistuje. „Je to len tenký filmík na mliečku, ktorý tvoria výnimočne talentované deti. Čím je škola slabšia, tým sú známky lepšie. Tak to bohužiaľ je.“ Podľa Urabana slabý učiteľ kompenzuje biednu výučbu dobrými známkami.
Funguje aj klasické: Potrebujem takú známku, lebo sa nedostanem tam a tam.
Z pozície riaditeľa je ťažké učiteľov motivovať. Tabuľky nepustia, platy sú fixne dané. Jediné riešenie je posielať učiteľov na rôzne školenia, aby sa posunuli do vyššej cenovej relácie. Druhou stranou mince je negatívna motivácia - strhávanie prémií, platu, hodín.
Obrovský problém je vraj aj v počte žiakov či tried. Na gymnáziách študujú aj žiaci, ktorí by sa pred pár rokmi ledva dostali na špecializované školy. Trend sa mení. Skvelým príkladom je aj fakt, že na Slovensku je viac miest na vysokých školách, ako je dopyt.
Zamyslel som sa. Kedysi žiak s trojkami, respektíve veľkým výskytom dvojok na vysvedčení, mohol o gymnáziu len snívať. Dnes je to banálna záležitosť. Kedysi boli maturity omnoho ťažšie. Povinná matematika bola dlhé roky strašiakom. Dnes? Všetci vieme, že pokiaľ si študent počas hodín nekope vlastný hrob, hravo zvládne divadlo za zeleným stolom. Kedysi bolo vysokoškolsky vzdelaných len malé percento, dnes môžeme sociálnych pracovníkov, právnikov či politológov prehadzovať vidlami. Kde sa stala chyba?
